Novinky

Dňa 10. februára sa konalo OKRESNÉ KOLO Biologickej olympiády v kategórii C. Úspešnými riešiteľmi sa stali naši dvaja žiaci Martin Vrábel (8.B) a Miriam Šišková (9.A), ktorá zároveň postupuje do KRAJSKÉHO KOLA. Obom súťažiacim gratulujeme a Mimke držíme palce v ďalšom kole.

Žiaci 7. ročníka si pripravili projekty o zložkách potravy trochu netradične. Nielenže nás informovali o dôležitých vitamínoch, bielkovinách, tukoch, cukroch a vláknine, ale si pre nás pripravili aj ochutnávky rôznych jedál (ovocie, zeleninu, koláčiky, sušienky ...), ktoré obsahujú tieto dôležité látky. Všetkým nám veľmi chutilo a verím, že sme si niečo zapamätali aj o tom, čo by naša strava mala obsahovať.

V uplynulých dňoch sme si na celom svete pripomínali Deň pre bezpečnejší internet. V našej škole už tradične sa z tejto príležitosti na hodinách informatiky venujeme aktuálnym témam z oblasti virtuálneho sveta, v ktorom žiaci trávia svoj voľný čas, stretávajú sa s rôznymi ľuďmi, ktorí ovplyvňujú ich názory a životné hodnoty.

Prostredníctvom prezentácií, videí, aktivít a skupinových diskusií sa žiaci jednotlivých ročníkov naučili, čo je „Moja internetová stopa“, premýšľali nad výhodami a nevýhodami follovania influencerov na sociálnych sieťach, diskutovali o výhodách a nevýhodách streemovacích platforiem, učili sa ako reagovať na hate speech „hejtovanie“ na internete, ale aj vyhľadávali informácie, ktoré o nich vedia sociálne siete a Google.

Nemôžeme mladým ľuďom zabrániť, aby súčasťou ich života bol virtuálny svet, radšej im pomôžme budovať v živote také hodnoty, aby boli dosť silní slobodne si vybrať robiť to, čo je správne.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Lyžiarsky výcvik 2.ročník.

Počas slnečných februárových dní sa žiaci druhého ročníka opäť pokúsili po dvoch rokoch postaviť na lyže. Prvé skúsenosti nadobudli deti už počas predškolskej. Ročná prestávka na lyžiarskych svahoch nedovolila rodičom rozvíjať lyžiarske základy svojich detí. Triedne učiteľky  a inštruktori z lyžiarskej školy Moty sa deťom venovali počas štyroch dní. Snaha a veľké detské odhodlanie padli na úrodnú pôdu a v závere týždňa samostatne zlyžovali zjazdovku na Janovkách.

14.február je sviatokom sv. Valentína a tiež ten správny čas potešiť niekoho milým odkazom. Ani u nás v škole sa na to nezabúda a do valentínskej pošty sa mohli zapojiť všetci žiaci. Stačilo vyrobiť odkaz, pozdrav, srdiečko, ktorým sa rozhodli niekoho potešiť. Svoju valentínsku poštu vhodiť do valentínskej krabice, ktorá sa rýchlo naplnila. Šikovné deviatačky všetku poštu roztriedili a doručili adresátom. Milé odkazy si našli nielen žiaci, ale aj učitelia, pani upratovačky, kuchárky, ekonómky a páni školníci.

Ďakujeme a nezabúdajme na milé, povzbudivé slová aj počas bežných dní.

Všetkým prajeme krásny sviatok sv. Valentína!

Do fotogalérie bol pridaný nový album VII.A: Web stránka: Stavali sme snehuliakov..

Žiaci 5.A hrali na hodine ANJ divadelné predstavenie v anglickom jazyku.

Žiaci 5.A uvádzajú projekt v anglickom jazyku o vyučovaní sa na našej škole. 

Stredajšie ráno v škole bolo plné napätia. Po príchode žiakov do školy s napätím a povzbudzovaním sledovali priamy prenos z preteku v slalome našej lyžiarky  Petry Vlhovej na ZOH 2022 v Pekingu. 

Radosť z jej víťazstva bola odmenená veľkou radosťou a obrovským potleskom. Gratulujeme.

Jedným z tematických celkov vyučovania literatúry je aj tematika denníka, preto dostali žiaci za úlohu zveriť svojmu denníčku problémy, starosti, obavy, úzkosti a iné starosti, ktoré ich trápia v neľahkom období dospievania. Pretože ich písali anonymne, vyberáme z nich len útržky. Mnohé z nich možno trápia aj mnohých z vás, a preto sa netrápte, nie ste s nimi sami a držte sa výroku: „Po nečase čas býva.“ Každý problém, ktorý vás trápi, sa časom vyrieši alebo sa naň budete pozerať aspoň trošku optimistickejšími očami:

- Je ťažké byť obyčajným „ puberťákom“. Dnešná doba je pre mladých ľudí v tomto smere veľmi náročná, lebo musia „kráčať s davom.“ Ak sa niekto pokúsi byť jedinečný, hneď je za to „zhejtovaný.“ Ak napríklad niekto počúva hudbu, ktorú iní nepoznajú, hneď je trápny, ak sa neoblečie podľa najnovšej módy, je bez štýlu a staromódny, ak si sadne v kostole dopredu a nie dozadu, ako ostatní, vraví sa o ňom, že je mamin miláčik, ak niekto chodí spať o 10 hodine a nie nad ránom, je decko, ak niekto v 16-tich nepije, nefajčí, nedroguje, nie je vyspelý.

- Vadí mi, že sa stále hádam s rodičmi. Oni nechápu, aké ťažké je byť stále silná. Nedokážu si uvedomiť, že mi každým nevhodným slovom ubližujú. Tie slová sú ako nože, ktoré sa mi čoraz hlbšie vrývajú do mozgu. Niekedy sa pristihnem pri tom, ako si predstavujem padanie z nejakej vysokej budovy. Desí ma fakt, že na to myslím, ale zväčša ma to uspokojí. Mám strach, že sklamem všetkých v tom, aký výkon vydám zo seba na monitorovacích testoch Nechcem viac počúvať, že ostatní sú lepší ako ja a že sa mám viac snažiť. Ten pocit, že ste sklamanie a nikto vás nechce, je hrozný. Občas mám chuť zbaliť kufre a a odletieť niekde, kde budem mať pokoj alebo povedať všetko ľuďom, pred ktorými sa rodičia tvária, že sme úžasná „rodinka.“

- Dnes som išiel po ulici a vedľa mňa prešla skupinka mladších žiakov, ktorí veľmi nadávali a ani sa neodzdravili. Keď som bol malý ja, rodičia ma učili, aby som sa druhým ľuďom zdravil a aby som sa správal slušne. Mladšej generácii sa všetko dovoľuje...tretiak vám spokojne zanadáva. Ja sa budem snažiť vychovať zo svojich detí slušných ľudí.

- Milý denníček! Ako dobre vieš, mám súrodencov a  hocikedy sa pohádame. V hádke sa niekedy povedia veci, ktoré vedia ublížiť. Keď sa to stane, mali by sme sa ospravedlniť. Veľakrát sa moji súrodenci neospravedlnili a mňa trápilo, čo mi povedali. Hlavou sa mi preháňali myšlienky: Mysleli to vážne? Prečo to povedali? Asi majú pravdu... Toto dokáže človeku veľmi ublížiť, začne sa uzatvárať do seba...Navonok sa usmieva, správa sa, akoby sa nič nestalo, no pritom to všetko v sebe dusí. Niektorí si začnú ubližovať na zdraví, myslia si, že im to pomôže, no situáciu to ešte zhorší. Ak si toto na niekom všimnete, skúste sa s ním porozprávať...

- Niekedy sa pristihnem pri tom, že sa usmievam, aj keď vlastne nie som šťastná. Nechcem druhých zaťažovať svojimi problémami, všetko držím v sebe. Občas to musím zo seba vypustiť, a preto sa rozplačem. Snažím sa byť silná a neplakať, ale niekedy mi slzy z očí začnú padať sami od seba. Zmenilo sa to odvtedy, ako nás zavreli doma. Niekedy sa mi zdá, že je toho na mňa trochu viac. Možno si poviete: „Puberťáci nič nerobia, iba sedia  za počítačmi a hrajú hlúpe hry.“ Moji rodičia mi zvykli hovoriť: „Puberta bude najkrajším období tvojho života, bude plná zážitkov, dobrodružstiev, nových priateľov, zábavy a šťastia.“ Nie je to pravda, pretože čím sme starší, tým musíme čeliť viacerým problémom, viac sa nenávidíme, a tým ešte viac rastie naša neistota a stres. Urobila by som hocičo, aby som sa mohla stať znovu dieťaťom, aby som nebola súdená za to, čo si obliekam, čo robím, čo poviem... Vždy ma učili byť silným dievčaťom. Neplakať a zaťať zuby, keď to bolí. Už ma hnevá ten falošný úsmev, ktorý stále nosím. Bojím sa ukázať, kým naozaj som. Hnevá ma, že musím byť stále silná a vždy všetko zvládnuť. Často sa strácam sama v sebe. Vadí mi, že sa často neviem rozhodnúť a stále spochybňujem všetko, čo robím. Stále sa sama seba na niečo pýtam. Vadí mi, že sa snažím vyrovnať tej on-line stupídnej dokonalosti a potom si to všetko vyčítam. Tak veľmi chcem byť sama sebou, ale už vlastne ani neviem, čo to znamená...

- Dnes som si viac ako inokedy uvedomila, že naša trieda nefunguje ako jeden celok. Sme poskupinkovaní a často sa stane, že niekto ostane sám. Je to veľká škoda. Áno, každý sme iný, každý máme svoju povahu, každému sa niečo páči viac, inému menej. No, o to je to krajšie, pestrejšie. Lepší pomôže slabšiemu, veselý poteší smutného, vravnejší porozpráva aj za tichého... A takto sa navzájom môžeme dopĺňať a pomáhať si. Veď aj štyria mušketieri boli každý iný, ale držali spolu: „Jeden za všetkých, všetci za jedného!“Dúfam, že sa to čoskoro zmení a aj my sa budeme držať tohto hesla. Všetko záleží na nás, len to musíme všetci v triede chcieť.

- Rodičia sa snažia zo mňa vychovať vzornú kresťanku. Hovoria, že podľa Biblie ma musia smerovať k Bohu. Niekedy sú však práve oni dôvodom, prečo nechcem byť taká ako oni. Keď sa modlíme, jediné, čo vidím na ich tvári, je smútok. Akoby ich viera vôbec nenapĺňala. Ktovie, možno sú len viac unavení, ustarostení. Tak strašne by som chcela ísť vlastnou cestou, preskúmať pôvod a zmysel života aj z iného pohľadu. Chcela by som im to povedať , ale budem musieť ešte chvíľu počkať. Napriek všetkému mám svojich rodičov rada a rešpektujem ich rozhodnutie pre náboženstvo a štýl života, len keby a oni moje rozhodnutia...

- Rozmýšľala som nad tým, ako nás,mladých, ovplyvňujú sociálne siete. Často sme na instagrame, tiktoku, snapchate a iných sociálnych sieťach len tak z nudy – márnime čas. Nechávame sa ovplyvňovať rôznymi ľuďmi. V dnešnej dobe je ťažké byť samým sebou, mať vlastný názor, mať svoje JA. Podliehame a veríme veciam, ktoré často ani nie sú pravdivé. Mladí už často nevedia, čo majú bez mobilu robiť. Namiesto toho, aby sme robili niečo užitočné, či už pre zdravie alebo hocičo iné, márnime čas pozeraním bezvýznamných tiktokov. Veľa ľudí na sociálnych sieťach ani nie sú real – pridávajú na svoje profily fotky iných ľudí a tvária sa, že sú to oni. Nevieme, čomu máme veriť a čomu nie. Sociálne siete ale nemusia byť len stratou času, dá sa z nich aj veľa naučiť. Sú tam profily, ktoré učia, ako správne a užitočne zarobiť peniaze, profily s radami do života, profily, ktoré motivujú ľudí robiť to, čo už dlho odkladali. Mali by sme prestať sledovať profily, na ktorých iba márnime čas a nahradiť ich profilmi, ktoré nám niečo dajú a naučia nás užitočné veci...

- Často ma mrzí, ako sa mladí ľudia k sebe správajú a navzájom sa urážajú. Hľadajú si k tomu rôzne bizarné dôvody – farba pleti, výzor, postava a podobné povrchné nepodstatnosti. Ja sa snažím nesúdiť človeka podľa výzoru alebo značkového oblečenia. Pokiaľ nám človek neubližuje, nemáme právo ubližovať ani my jemu. Uvedomila som si, že ľudia, ktorí často súdia iných ľudí, sú nevyrovnaní a paradoxne nemajú problém s vami , ale hlavne sami so sebou. Preto, ak sa vám niekedy budú vysmievať za čokoľvek týkajúce sa vzhľadu, spomeňte si na to, že na tom vôbec nezáleží. Jediné, na čom záleží, je to, aby ste boli spokojní so svojou tvárou, svojím úsmevom, svojou postavou... pretože to je to najhlavnejšie.

- Raz za čas mám také dni, kedy si pripadám nadmerne tučná a snažím sa extrémne schudnúť. Veľakrát kvôli tomu obmedzujem svoj jedálniček, až niekedy nemám vôbec chuť do jedla. Snažím sa to brať s nadhľadom, no pravdu povediac, občas si aj poplačem. Po pár dňoch sa z toho dostanem, no zvyčajne sa ten pocit vráti. Minule som na sociálnych sieťach narazila na super dievčinu. Na sieťach vysvetľuje, aké je dôležité byť sám so sebou spokojný. Ľuďom dáva rady, ako zdravo žiť a budovať sebalásku. Vďaka nej už dnes viem, že aj keď štíhlu postavu nemám, to najdôležitejšie je zdravie!

- Trápi ma, lebo neviem, či mi všetky kamarátky odpustili. Určite som niektorej z nich ublížila slovami tak, že som ich trochu ohovárala a veľmi to ľutujem. Už sa budem snažiť hovoriť o nich iba v dobrom a vyzdvihovať ich dobré stránky. Niektoré veci, ktoré ma trápia ,si nechám radšej pre seba, aj keď by mi bolo lepšie, keby som sa niekomu zdôverila, to viem. Raz za čas sa zdôverím môjmu psovi, lebo viem, že ten si to určite nechá len pre seba.

- Posledné dva roky sú veľmi zaujímavé, ale aj náročné. Zmenilo sa nielen kopu vecí, ale aj ľudí. Museli sme si zvyknúť na online školu, čo bolo niečo nové pre každého, ale dá sa to vydržať a zvládnuť. Počas poslednej karantény, tej skoro polročnej, som si všimla, že veľa kamarátov, ktorých poznám, sa zmenilo nielen výzorom, ale aj povahou. Dokázali si nájsť takých kamarátov, o ktorých by som povedala, že spolu neprehodia ani len slovo. Okrem toho je tu nová generácia, ktorá sa nedokáže pozdraviť a dokonca nadáva, a to nemá ani desať. Svet sa zmenil a s tým už asi nikto nič neurobí.

- Milý denníček! U nás doma je to stále horšie a horšie. Už sa nemôžem dočkať, kedy tá karanténa skončí. S rodinou si už lezieme na nervy a súrodenci sú takí hluční, že je to už na nevydržanie. Rodičia odo mňa stále niečo chcú a ja mám pocit, akoby som nemal na seba vôbec ani chvíľu času. Najradšej na celom dni mám to, keď sú rodičia v práci a súrodenci kdesi mimo domu. Vtedy mám konečne čas zatvoriť sa do izby a mať aspoň trochu pokoja. Najviac zo všetkého si prajem mať vlastnú izbu. So súrodencom je to na nevydržanie...

Dňa 11.11.2021 sa žiaci 8. a 9. ročníka zúčastnili periodického  celoslovenského testovania Komparo. 

Žiaci 8. ročníka boli testovaní z predmetov MAT, SJL, BIO, GEG a všeobecných študijných predpokladov.

Žiaci 9. ročníka z predmetov MAT a SJL ako príprava na Testovanie 9.

Spomedzi testovaných základných škôl a osemročných gymnázií v rámci Slovenska sa žiaci našej školy zaradili medzi 25% najúspešnejších škôl. 

GRATULUJEME !!!

Dejepis tvorí jednu časť zo vzdelávacej oblasti spoločenskovedných predmetov. Jeho hlavnou funkciou  je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov a javov v  priestore a  čase, ktoré ovplyvnili vývoj spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Takto vedie žiakov k úcte k predkom, národu i úcte k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností a ľudí.

Významným prostriedkom okrem teoretického vyučovania v škole a odovzdávania poznatkov žiakom v hotovej podobe je aj  aplikovanie prístupov, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení

Jednou z aktivít je aj modelovanie pravekých obydlí a najstarších sídiel  našich predkov. Každoročne vznikajú úžasne prepracované stavby a modely a sú dôkazom toho, že dejepis je pre žiakov zaujímavý predmet.  Tohtoroční siedmaci a ich výtvory to potvrdzujú.

Pri príležitosti 20. výročia EDL Great Bake-Off sa žiaci 7. ročníka zapojili do súťaže o najkrajší zákusok a upiekli tortu. Európske centrum pre moderné jazyky Európy vybralo spomedzi viac ako 570 poslaných receptov 20, ktoré boli s fotografiou zaradené do knižnej publikácie, ktorá obsahuje recepty z celej Európy.  Sme hrdí, že krajinu Slovensko zastupuje recept na tortu, ktorý upiekli naši žiaci pod vedením pani učiteľky Gabiky Hrubošovej.

Celú knihu s receptami si môžete pozrieť tu:

Great bake Off recipe book.pdf

SRDEČNE ĎAKUJEME VŠETKÝM, KTORÍ HLASOVALI ZA NÁŠ PROJEKT

"Exteriérová učebňa komunitného bylinkového herbára“ v projektovej výzve Gesto pre mesto.

V žilinskom kraji sme sa umiestnili na krásnom 2.mieste s 1144 hlasmi. Finančnú podporu sme síce nezískali, ale teší nás ohromná podpora a zanietenie v hlasovaní, ktoré ste nám prejavili.

Po zimných prázdninách sa začne prezenčné vyučovanie všetkých žiakov základnej školy v pondelok 10. januára sa 2022. Od tohto termínu sa zároveň školy budú opäť riadiť Školským semaforom,  to zn. pri nástupe do školy 10.1.2022 a po každom prerušení dochádzky do školy v trvaní 3 a viac po sebe nasledujúcich dní (vrátane víkendov a sviatkov) rodič predkladá „Písomné vyhlásenie o bezpríznakovosti“ žiaka (vypĺňa sa elektronicky cez edupage). Žiak s príznakmi musí zostať doma. Pokiaľ rodič nevie vylúčiť príznaky, kontaktuje detského lekára.

Rodičia, ktorí dostali cez školu testy, testujú svoje dieťa 2x týždenne a výsledok zaznamenávajú taktiež cez edupage.

Na školách budú zároveň podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva povinné rúška. Prekrytie horných dýchacích ciest nie je povinné pre deti v materskej škole, osoby so závažnými poruchami autistického spektra, ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. Preto zabezpečte žiakovi minimálne dve rúška na deň

(Umelecký opis)

Každé ročné obdobie má svoje čaro, ktoré v nás vyvoláva rôzne pocity. Pre mňa je tým najkrajším obdobím zima.

Zima je síce chladná a studená, ale skrýva v sebe striebristé iskierky, ktoré nás zohrievajú pri srdci. Stromy pozhadzovali svoje farebné kabáty a ujo Mrázik ich čarovnou palicou posypal bielym páperím. Celá príroda okolo nás sa zahalila do veľkej bielej periny a z oblohy padajú snehové vločky trblietajúce sa ako diamanty. Ani vetrík sa už nehrá naháňačku s obláčikmi po oblohe, ale hvízda si svoju koledu. Potôčiky a jazierka sa zmenili na priezračné ligotavé zrkadlá. Zvieratká pozaliezali do svojich domčekov a na okolitý svet pozerajú len cez svoje oblôčiky, ktoré im ujo Mrázik pokreslil zaujímavými ornamentmi.  Aj kvietky sa zakuklili do teplej hnedej deky, ktorá ich bude zohrievať celú zimu. Slniečko nehreje ako v noci, pretože nechce ukazovať svoj štrbavý úsmev. Všade je pokoj a ticho, len z okolitých kopcov počuť výskot a krik detí, ktoré sa spúšťajú na saniach s vetrom o preteky. V záhradách domov popribúdali nemí strážcovia oblečení v elegantných bielych frakoch s čiernymi klobúkmi.  K zime patrí aj očarujúci čas Vianoc. Z vyzdobených príbytkov počuť ocka ako si už brúsi nôž na kapra a cítiť vôňu domácich medovníčkov. V obývačkách stoja v plnej kráse a výške blikajúce stromčeky, z ktorých sa najviac tešia netrpezlivé deti. Aj ľudia sú k sebe milší a dobrosrdečnejší.

Avšak aj táto krása raz pominie, keď zima odovzdá žezlo pani Jari. Nemusíme však smútiť, zima sa k nám opäť o rok vráti.

Andrea Hulejová, 7.A