V stredu 1. apríla vchádzali žiaci do školy s úsmevom na tvári a iskrou v oku. Deviataci totiž vyhlásili na tento deň výzvu, aby žiaci II. stupňa prišli do školy bez klasickej školskej tašky a priniesli si veci netradičným spôsobom. Nečakal som takú odozvu, ale bola to priam lavína jedinečných nápadov a tvorivosti.
Možno si niekto povie, že prečo v škole? A prečo nie?
- Deviataci vytvorili premyslený projekt. Všetko plánovali niekoľko dní. Prišli s návrhom za vedením školy. Po konzultácii s riaditeľom tvorili myšlienku akcie a plán činnosti. Vytvorili v digitálnej forme plagát. S príhovorom a ukážkou nápadu obišli deň vopred triedy a vysvetlili žiakom, čo sa od nich očakáva. Zabezpečili kameramana a fotografa. 1. apríla ráno vítali deti s taškami – netaškami vo vestibule školy. Počas dňa navštívili všetky triedy a vyhodnocovali nápady. Pripravili príhovor do školského rozhlasu. Na záver zorganizovali zhromaždenie žiakov a odovzdali ceny víťazom, ktoré zabezpečili vo vlastnej réžii. Som na nich hrdý.
- Ostatní žiaci prejavili svoju kreativitu a s hrdosťou predvádzali počas dňa na chodbách školy svoje netašky. Úsmevy na tvárach neboli vysmievaním, bol to úprimný úsmev radosti z vtipných nápadov a ocenenia.
Ja verím, že školské učebnice a pomôcky, ktoré si žiaci priniesli, neskončia v tých netaškách naveky – v smetnom koši, vyvezené v káre na smetisko (pardon, do zberného dvora), spláchnuté, pochované, premočené v umývačke alebo utopené vo vani či v rybárskej sieti v mori.
Miroslav Kováľ, riaditeľ školy.
46