Každý rok tvoria žiaci druhého stupňa literárne práce na rôzne témy. Tento školský rok sme zamerali tému celoškolskej literárnej súťaže na osoby, ktoré našich žiakov inšpirujú a možno vďaka nim robia činnosti, ktoré ich bavia, prípadne sa správajú k ľuďom pekne, pretože to ich „idol“ tiež tak robí. Svoje pocity a zážitky pretvorili do písomnej podoby, a tak im vyjadrili svoj obdiv i vďaku. Víťazmi tohtoročnej celoškolskej súťaže sa stali nasledovní žiaci:
I. kategória 5. – 6. roč.:
1. Martin Matys, 5.B
2. Alex Tóth, 6.A
3. Veronika Ligasová, 5.B
II. kategória 7. – 9. roč.:
1. Natália Bábyová, 7.B
2. Leonard Geschwandtner, 8.B
3. Tibor Šenkár, 8.A
Ukážky literárnych prác:
Moja mama
Idolov je dnes mnoho,
vybral som si, hádaj koho?
Milujem ju poviem vám,
je to idol, ktorý mám.
Moja mama milá je,
zo všetkým mi pomôže.
Vždy sa na mňa usmieva,
na líčko mi pusu dá.
Pracovitá ako včielka,
občas je z nej učiteľka.
Niekedy aj reve, kričí:
„Čo robíte, nezbedníci?“
Futbal hráva rada,
bojí sa však hada.
Na lyžiach si zašľape,
ona nikdy neplače.
V záhrade si kope, sadí,
nič ju lepšie nenaladí.
Nenechá nič náhode,
stále býva v pohode.
Neviem, ako všetko stíha,
večer unavená líha.
Ona je môj chrám,
je to mama všetkých mám.
Martin Matys, 5.B
Môj starký
V našich životoch stretávame mnoho ľudí, ktorí nás nejakým spôsobom inšpirujú. Pre mňa je to určite môj starký.
Je to človek, ktorý mi poskytuje pocit bezpečia a nezištnej lásky. Vždy, keď k nemu prídem, jeho ruky ma objímu s veľkou nehou. Pousmeje sa a vždy ma privíta milým slovom. Veľmi rád počúvam, keď mi rozpráva príbehy z jeho detstva, ktoré bolo veľmi náročné. Jeho otecko zomrel, keď mal starký štrnásť rokov a on bol najstarší z ôsmich súrodencov. Bol usilovným žiakom a po škole sa hneď zamestnal, aby mohol finančne pomáhať svojej mamke a mladším súrodencom. Stal sa náhradným otcom. V devätnástich rokoch mal vážnu nehodu. Rok strávil v nemocnici a odznova sa učil chodiť. Napriek všetkým skúškam, ktoré v živote prežil, nevzdával sa. Jeho príbehy sú pre mňa vzácnosťou, sú to skutočné múdrosti. Starký má schopnosť byť tichým, no silným človekom. Jeho oči sú plné dobroty a láskavosti, je v nich celý jeho život, radosti aj ťažkosti, ktoré zažil. Aj napriek všetkému, nikdy netúžil po veľkých veciach. Vždy tvrdí, že je šťastný, keď je obklopený svojimi najbližšími – rodinou. Váži si jednoduché veci a nič neberie ako samozrejmosť. Učí ma, čo je v živote skutočne dôležité.
Môj starký je pre mňa vzácnym darom a ja ďakujem každý deň, že tento poklad v živote mám.
Alex Tóth, 6.A
Petra Vlhová
Táto žena ma inšpiruje k veľkým cieľom v lyžovaní. Preteká vo svetovom pohári a my ju vždy sledujeme v priamom prenose a držíme jej palce. Volá sa Petra Vlhová a je mojím veľkým vzorom. Ja by som tiež niekedy chcela byť svetovou lyžiarkou.
Petra už ako malé dievčatko vyhrávala skoro všetky preteky. Ak sa jej nepodarilo vyhrať, hneď sa rozplakala. Ona však nechcela vyhrávať len v lyžovaní, bola tvrdohlavé dievča, ktoré chcelo vyhrávať vo všetkom - v kartách, v bicyklovaní, v behaní, ale aj vo futbale. Ak hrali tímovo a prehrali, tak si to všetky spoluhráčky vytrpeli. S bratom Borisom vymýšľali samé šialenstvá. Keď mala Peťa 12 rokov a rodičia odišli do práce, ukradli kľúče od auta a auto šoférovali po lúke okolo Liptovskej Mary. Keď mali ísť na nejakú oslavu, chcela ísť v teplákoch. A keď ju donútili obliecť si šaty, celú oslavu sedela ofučaná. V žiackych pretekoch na Slovensku bolo víťazstvo pre ňu samozrejmosťou, ale vo svetovom pohári to nebolo také ľahké. Zlepšovala sa veľmi rýchlo, až sa dostala na vrchol. Dennodenne na sebe pracovala, a tak sa stále zlepšovala. Keď vyhrala, tréner jej povedal, že mala byť aspoň o tri sekundy lepšia. Nielen v športe si treba uvedomiť, že na dosiahnutie svojho cieľa alebo sna je potrebné na sebe tvrdo pracovať. Veľakrát aj vtedy, keď sa mi nechce. Petre sa podarilo získať niekoľko malých krištáľových glóbusov, veľký krištáľový glóbus a tiež zlatú medailu na olympijských hrách v Pekingu. Takto dobre sa jej darilo až do sezóny 2023/2024, kedy v Jasnej tak spadla, že si poškodila koleno a nemôže lyžovať až doteraz.
Ak sa opäť vráti na svahy, budem jej držať palce.
Veronika Ligasová, 5. B
Príbeh života prastarej mamy
Moja prastará mama bola výnimočnou ženou, ktorej život je pre mňa nesmiernym zdrojom inšpirácie. Narodila sa do neľahkej doby, keď svet pohltila temnota druhej svetovej vojny. Vyrastala v čase, keď slová ako strach, hlad a neistota neboli iba pocitmi, ale každodennou realitou.
Počas vojny sa so svojím manželom, lekárom, ocitla v Nemecku. Tam, ďaleko od domova, sa musela spolu so svojimi deťmi skrývať, aby unikli hrozbám, ktoré boli všadeprítomné. Spomínala na hrôzu bombardovania, na noci, keď sa zem chvela pod ťažkým nákladom lietadiel a na to, ako sa srdce každého rodiča zovieralo strachom o svoje deti. Chudoba a hlad ich sprevádzali ako tieň, no aj napriek týmto skúškam dokázala nájsť silu a nádej, ktoré ju držali nad vodou.
Po vojne sa s rodinou vrátila na Slovensko, kde začala písať novú kapitolu svojho života. So svojím nadaním a vášňou pre umenie a vzdelanie sa stala uznávanou profesorkou. Dlhé roky učila výtvarnú výchovu, slovenský a nemecký jazyk na gymnáziu v Seredi. Bola nielen učiteľkou, ale aj múzou pre svojich žiakov, ktorých inšpirovala svojou múdrosťou a láskou k umeniu.
Okrem pedagogickej činnosti sa venovala aj maliarstvu. Jej diela niesli hlboký odkaz, zachytávali krásu života, aj keď bol neraz poznačený ťažkými spomienkami. Veľmi rada čerpala inšpiráciu z prírody, ktorá bola jej druhým domovom. Zvlášť milovala Oravu, kde pravidelne trávila čas. Roháče jej učarovali svojou majestátnosťou, ich vrcholy, doliny a tiché lesy boli pre ňu miestom pokoja a zdrojom energie. Na plátna prenášala hru svetla a tieňov, farby jesenných lesov i krásu hôr. V jej obrazoch žila Orava so všetkým svojím pôvabom, čo jej tvorbu povýšilo na skutočné umelecké poklady.
Jej umelecké výtvory si získali uznanie široko-ďaleko, až nakoniec dosiahli česť byť vystavené v Prezidentskom paláci. Táto výstava bola vyvrcholením jej umeleckého snaženia, no zároveň len jednou z mnohých stránok jej života.
Ani v starobe nestrácala svoju zvedavosť a chuť objavovať nové veci. Stále študovala, čítala knihy, najmä v nemčine, ktorá jej bola blízka od mladosti. Každý, kto ju poznal, obdivoval jej jasnú myseľ a neutíchajúcu energiu.
Dožila sa úctyhodného veku 91 rokov. Jej život bol svedectvom odvahy, odhodlania a nekonečnej lásky k umeniu a vzdelaniu. Oravská príroda jej dodávala silu a tvorivú energiu, ktorú premieňala na jedinečné diela. Stále mi pripomína, že aj v tých najtemnejších časoch môže človek nájsť svetlo a že vytrvalosť a vášeň dokážu prekonať aj tie najväčšie prekážky.
Moja prastará mama Magdaléna Prešnajderová bola a navždy zostane hrdinkou môjho života
Natália Bábyová, 7.B
Osoba, ktorá ma inšpirovala
Moja stará mama je veľmi silná, múdra a pracovitá žena. Stará sa o svoju rodinu, dom a záhradu, no vždy si nájde čas na nás a pomoc druhým. Je veľmi múdra a svoje znalosti sa snaží odovzdávať aj nám. Práve vďaka nej som sa naučil neplytvať a vážiť si to, čo mám.
Čo ma na nej najviac inšpiruje? Jej pozitívny postoj k životu. Aj keď ju občas postretnú problémy alebo ťažkosti, nikdy sa nevzdáva. Jej heslo: „Život je dar a každý deň je príležitosťou na niečo úžasné“, mi vždy dodáva silu. V tých najťažších chvíľach si dokáže zachovať úsmev, ktorý rozjasní každú miestnosť, do ktorej vstúpi. Jej humor a radosť zo život sú nákazlivé a vždy, keď ju vidím, si uvedomujem, aké dôležité je mať odvahu, optimizmus a vďačnosť, nech sa deje čokoľvek. Moja stará mama nie je len príkladom vytrvalosti a sily, ale aj symbolom lásky a pokory. Ukazuje mi, že skutočné bohatstvo nespočíva v peniazoch ani v sláve, ale v ľudskosti, obetavosti a v schopnosti rozdávať druhým radosť. Vďaka nej viem, že najväčšou hodnotou, ktorú môže človek mať, je jeho charakter a vzťahy s druhými ľuďmi. Stará mama ma učí aj veľa praktických vecí. Spoločne pečieme koláče, sadíme kvety v záhrade a vyrábame všelijaké drobnosti. Veľmi rád s ňou trávim tieto chvíle, pretože sa nielen niečo nové naučím, ale zároveň si uvedomím, aká dôležitá je rodina a spoločný čas trávený s ňou. Vďaka nej viem, kým chcem byť. Chcem byť niekým, na koho budú ostatní hrdí, tak ako ja na starú mamu.
Moja stará mama je nielen mojou inšpiráciou, ale aj vzorom. Som veľmi vďačný, že ju mám vo svojom živote. Verím, že sa z jej skúseností naučím čo najviac a raz budem môcť povedať, že sa zo mňa stal taký dobrý človek ako ona.
Leonard Geschwandtner, 8. B
Môj najväčší vzor
Paľka som sa rozhodol opisovať preto, lebo je mojím veľkým DJ-ským vzorom už od mala. A aj preto, lebo je veľmi kamarátsky a mám ho rád.
Paľko je poriadny sympaťák. Má oči modré ako nebo a jemne kučeravé hnedé vlasy. Jeho neposlušné kučery vyniknú najmä vtedy, keď kvôli pracovným povinnostiam nemá čas zájsť ku kaderníkovi. Postavu má peknú súmernú a hlavne vyšportovanú. Veď takmer každý deň pobehuje po chodníčku popri potoku Studená a takto sa udržiava v dobrej fyzickej kondícii. Paľkovu tvár zdobia čierne okuliare a na jeho krku z diaľky kričí hrubá strieborná retiazka. Oblieka sa dosť moderne, ako sa na jeho povolanie patrí. Paľko je najlepší DJ. Aj mňa vedie k tomuto povolaniu. Všetko, čo ohľadom hudby viem, ma naučil on. Keď potrebujem, požičia mi jeho techniku a na každú moju zvedavú otázku mi trpezlivo odpovie. Povedal by som, že je veľmi milý, ústretový a trpezlivý. Paľko je veľkým nadšencom športových aktivít. Najradšej jazdí na snowboarde. Aj mňa naučil snowboardovať. Za to som mu veľmi vďačný.
Vždy, keď ho stretnem, rozžiari sa mi úsmev na tvári. Je síce odo mňa starší o 25 rokov, no neviem si bez neho predstaviť život. Mám ho naozaj veľmi rád.
Tibor Šenkár, 8.A
