Príbeh o jablku
Som jablko a na tomto strome už trčím peknú chvíľu. Svoj nudný visiaci život si spestrujem pozorovaním okolia. Verte mi, v mojom blízkom okolí sa deje mnoho nepochopiteľných vecí. Mojimi najčastejšími spoločníkmi sú vtáky, ktoré mi donesú veľa nových klebiet. Pod konármi môjho stromu sa hrávajú deti. Ich maškrtné jazýčky si často pochutnávajú na nezdravých sladkostiach. Snažím sa upútať ich pozornosť, predvádzam rôzne pantomimické divadielka, aby si ma všimli. Keby som mohlo hovoriť, z celej sily kričím: „Odtrhnite si ma, odvďačím sa vám zdravím!“ Jedného dňa som si vypočulo rozhovor dvoch chlapcov. Rozprávali sa o tom, že v pondelok bol v zuberskej škole deň jablka. Na chodbe boli ponúkané žiakom rozkrájané jablká a pani učiteľka im porozprávala, ako prospieva jeho pravidelné jedenie nášmu zdraviu. Zrazu jeden načiahol ruku ku mne a odtrhol ma. Div som nevyskočil od radosti. S chuťou zahryzol do mňa a trošku ma to pošteklilo. Teraz som už len ohryzok, ale veľmi šťastný ohryzok, hoci ležím na kope hnoja. Mám dobrý pocit z toho, že som niekomu chutilo.
Veronika Šrobová, 7.A
Som jablko, na ktorom nie je nič zvláštne. Červené telíčko s hnedou stopkou, zeleným listom a vo vnútri s jadierkami. Žilo som na strome v Sade Janka Kráľa. Spoločnosť mi robili ovocné stromy so šťavnatými plodmi od výmyslu sveta. Jedného dňa prišiel do sadu istý pán a sadol si pod strom, na ktorom som viselo. Spomenulo som si na príbeh, ktorý bol v našom sade veľmi populárny. Bol o tom, ako Isaac Newton vynašiel gravitáciu. Keďže spomínaný pán sedel presne podo mnou, povedalo som si, že by som chcelo byť tiež také slávne, ako jablko, čo spadlo Isaacovi na hlavu. No skôr, ako som sa odhodlalo skočiť na jeho hlavu, odtrhol si ma a zjedol. A tak som sa dostalo do jablčného neba, kde naďalej snívam svoj nenaplnený sen.
Michaela Valeková, 7.A
