Tento názov niesla celoškolská literárna súťaž v tomto školskom roku. Víťazi jednotlivých kategórií sú nasledovní:
I. kategória (2.-4.roč.)
-
Erika Jurinová, 4.B
-
Martin Filek, 4.B
-
Ivana Števeková, 3.A
II. kategória (5.6.roč.)
-
Ivanka Kurcinová, 5.B
-
Maroš Gonšenica, 6.B
-
Dušan Kulašník, 5.B
III. kategória (7.-9.roč.)
-
Katarína Kyseľová, 9.B
-
Dominika Tekeľová, 9.B
-
Petra Šišková, 9.A
Marián Varečka, 9.B
Ukážky víťazných prác:
I. kategória
Tá naša základná škola,
už ma zase hlasno volá.
Niekedy ju mám veľmi rada,
inokedy sa podobá na jedovatého hada.
Náš školník nám hádanky dáva,
pri niektorých neviem, kde mi stojí hlava.
Riaditeľku dobrú máme,
nikomu si ju nedáme.
Oh, teraz nasleduje sloh,
a potom dúfam, že nemáme čítanie,
ale to sa ešte spýtame.
Telesnú my milujeme,
svaly pri nej trénujeme.
Naša výtvarná takto vyzerá,
učiteľka výkresy prezerá.
Na papieri samé machule,
vôbec sa to nepodobá na náčrt z tabule.
Nasleduje angličtina,
býva na nej veľká psina.
Už ideme k počítaču,
od radosti všetci skáču.
Erika Jurinová, 4.B
Škola, veľká budova,
pre prvákov zábava.
Vždy, keď sa k nej priblížim,
zimomriavky zacítim.
Diktáty a testíky na matike,
radšej by som býval niekde v Afrike.
Keby však tá naša škola nebola,
nevedel by nič ani pán Bútora.
Učitelia a učiteľky zo školy,
učia rýchlo, ale aj pomaly.
Lepšie nám je, keď nás učia pomaly,
lebo lepšie nám to vtlčú do hlavy.
Ale aj tak mám najradšej prázdniny,
to sú moje najobľúbenejšie dni.
Prázdniny, prázdniny, prázdniny,
teší sa na ne každý z našej rodiny.
Ale aj tak by sme si školu mali vážiť,
lebo bez nej by sme nevedeli ani nič odvážiť.
Škola je nám dobrá na vzdelanie,
bez ktorého nezískame dobré zamestnanie.
Martin Filek, 4.B
Ráno budík zvoní zas,
nastal už ten správny čas.
Do školičky sa už teším,
na autobus rýchlo bežím.
V škole píšem, čítam, kreslím,
na hodinu sa vždy teším.
Máme dobrú pani učiteľku,
trpezlivosť má tá s nami veľkú.
A keď úlohu nám dáva,
niektorých pri tom rozbolí hlava.
Ivanka Števeková, 3.A
II.kategória
Škola nová, farebná,
cesta do nej prijemná,
trošku strachu predsa mám,
či to zvládnem aj ja sám.
Či to zvládnem a či nie,
začína sa učenie.
Slovenčina, rodná reč,
všetky chyby choďte preč!
Nahnevaná tabuľa,
len očami zagúľa,
ktorý žiak to napísal,
ten sa nepripravoval!
V školskom klube plno detí,
vzduchom lietadielko letí,
ozýva sa smiech a krik,
domov nechce odtiaľ nik.
Klasifikačný sa vzpiera,
zlú známku si odopiera,
poznámok je veru dosť,
na žiakov má veľkú zlosť.
Ivanka Kurcinová, 5.B
Musím chodiť do školy
a robiť si úlohy.
Každý deň ma iný čaká,
veru je to pravda taká.
Najradšej mám slovenčinu,
rád sa učím poéziu.
V matike mám občas chyby,
mrzí ma to, keď sa zmýlim.
Telesná je celkom fajn,
na kosti si pozor dám.
Učiteľka na angline,
vysvetľuje veci iné,
lebo dnes je doba taká,
len s cudzím jazykom svet ťa čaká.
A tak je to známa vec,
že ak chcem byť umelec,
musím chodiť do školy
a robiť si úlohy.
Maroš Gonšenica, 6.B
Každé ráno vstávam,
do školy zarezávam.
Teším sa skôr na kamošov,
veď slovina nie je žiadna šou.
Matiku mám celkom rád,
asi tak ako v polievke kaleráb.
Skôr ako učiteľa pozdravím,
v žiackej poznámku objavím.
Krúžky a obedy mám najradšej,
to je moja báseň o škole našej.
Dušan Kulašník, 5.B
III.kategória
Moja „óda“ pre školu
Školské lavice preplnené deťmi
Driemajúce učebnice, ktoré márne čakajú na otvorenie
Tabuľa počmáraná vzorcami, ktorým nik nerozumie
Katedra vpredu naháňa strach
Na učiteľskom stole pero s kriedou leží
Otvorený klásák na žiakov dýcha
Jeho tajomný dych ovanie nejedného deviataka
Zuberská škola, kto hold vzdá ti?
Všetko čo rozdáš, raz sa ti vráti!
Katarína Kyseľová, 9.B
Tá mohutná a milovaná nami,
čo vypína sa medzi tatranskými horami.
Druhá mať nás denne volá,
tak milo nazývaná – naša škola.
Škola, ó, múdrosťou plná,
sťaby siali do teba vedomosti zrná.
Ponúkaš sa deťom lačným za knihami
a dávaš istotu ako ktorákoľvek mamy.
Lavice svoje ponúkaš mnohým,
často neunikneš pohľadom strohým.
Každého rovnakým skvostom – darom vedomosti obdaríš
a tou najlepšou nádielkou na cestu života vypravíš.
Dominika Tekeľová, 9.B
Keď prídem ráno do školy,
školník mi hneď dvere otvorí.
Usmeje sa
a povie : „Príchod neskorý!“
Pozriem rovno – veľká hala,
schody vedú do neba,
vyšla som vždy zadýchaná,
výťah zatiaľ netreba.
Dvor je veľmi užitočný,
žiaci na ňom šantia,
skáču, bežia, hrajú futbal,
ľahko sa v ňom stratia.
Ako náhle nastanú ostatkové radosti,
zahodíme svoje starosti
a spoločne sa ponoríme
do sveta rozprávkových bytostí.
Po chodbe behá Socha slobody
a princezné akoby mali spolu dohody.
Kuchárky hľadajú, či nie je voľná plošinka,
začnú tam hneď spievať Jede, jede mašinka.
Petra Šišková, 9.A
Naša škola,
ktorá stojí na začiatku obce,
spája nás v jeden celok,
pripomína ľudské srdce.
Nemám tú žltkastú kocku veľmi v láske,
no hovorím za všetkých jednohlasne,
že nás dobre pripravuje,
prvé životné kroky uľahčuje.
Je základom života,
ktorý chceme žiť,
vzdelaní by sme však mali byť.
Ak chceš niečo dosiahnuť
a žiť v tomto svete,
treba sa ti naučiť,
hádzať vedomostné siete.
Život, to je veľký svet,
bez vzdelania v ňom šance niet.
Plynie ako v rieke voda,
v ktorej je vzdelanie móda.
Marián Varečka, 9.B