Novinky

Milí rodičia,

pripravili sme pre Vás zoznam školských pomôcok  pre žiakov na nasledujúci školský rok 2020/2021.

Tento školský rok bol iný, nezvyčajný, aký sme doteraz ešte nezažili. Slávnostné ukončenie školského roka 2019/2020 sa začal štátnou hymnou. Pán riaditeľ sa prihovoril všetkým žiakom i pedagógom, ktorým poďakoval za ich obetavú prácu. Mnohí žiaci boli ocenení za úspešné reprezentovanie školy v súťažiach. Rozlúčili sa s nami i žiaci deviateho ročníka, za ktorých sa prihovorili Martin Ondroš a Lucia Žuffová. Tento rok nám odchádza 36 deviatakov a jedna žiačka z ôsmeho ročníka. Prajeme im veľa štastia a úspechov na stredných školách.

Všetkým žiakom, ale aj učiteľom prajeme príjemné prežitie letných prázdnin a načerpanie nových síl do budúceho školského roka. Na dva mesiace sa škola zavrie a opäť sa otvorí v stredu 2.septembra 2020.

Milí žiaci,

ukončenie školského roka sa začne o 7.30 ďakovnou sv. omšou v kostole v Zuberci a bude pokračovať slávnostným programom v telocvični základnej školy.

Do galérie Deň detí boli pridané fotografie.

Abstraktné umenie, surrealizmus, stredoveké umenie, optické umenie, pop-art, vizuálna poézia ... Aj týmito témami sme sa tento polrok inšpirovali k výtvarnej tvorbe v 5., 6. a 7. ročníku. 

Tento školský rok sme zamerali  tému celoškolskej literárnej súťaže na miesto, ktoré majú naši žiaci a žiačky radi a tvorí neodmysliteľnú súčasť ich života. Svoje pocity a zážitky pretvorili do písomnej podoby.

Víťazmi tohtoročnej celoškolskej súťaže sa stali nasledovní žiaci:

I.kateg. : 5. – 6. roč.:

Poézia: 1. Michaela Jančová, 5.B

             2. Barbora Blažeková, 5.A

Próza:    1. Zuzana Valeková, 6.A

              2. Zdenka Valeková, 6.B,  Mária Pardeková, 6.A

              3. Zuzana Harmatová, 6.B, Liliana Obrtáčová, 6.B

II. kateg.: 7.,8.,9.roč.:

Poézia: 1. Nina Jadrňáková, 9.A

             2. Sára Urbanová, 9.A, Ivana Borsíková, 9.A

             3. Lucia Žuffová, 9.B, Soňa Matláková, 9.B

Próza:  1. Miriam Šišková, 7.A

            2. Michaela Valeková, 7.A, Martin Ondroš, 9.A

            3. Vanesa Bernátová, 7.A, Marína Majerčáková, 7.A

Ukážky literárnych prác:

Zuberec

Zuberec je moja rodná dedina,

sme tu všetci jedna veľká rodina.

Každý do nej niečím prispieva,

a preto naša dedina tak dobre prospieva.

Turisti k nám veľmi radi chodia,

aj svojich známych si tu vodia.

U nás sa im veľmi páči,

majú všetko, čo im hrdlo ráči.

Podroháčske slávnosti u nás obľúbené,

každý rok sú pre verejnosť otvorené.

Folklórne súbory až zďaleka k nám prídu,

domáci sa s nimi vždy radi zídu.

Cez zimu tu máme veľa snehu,

lyžiarske strediská sú v strehu.

Snowboardy, bežky, ale hlavne lyže,

potom všetci unavení do teplej chyže.

Po dobrej lyžovačke oddýchnuť si treba,

v našom krásnom Zuberci máme modré z neba!

Michaela Jančová, 5.B

Môj domov

Za horami, za dolami

stojí domček murovaný.

Malý domček pri ceste,

pozrieť sa doň nechcete?

Len čo vstúpiš do záhradky,

prekvapia ťa psíky, mačky.

Bela, Bleky, Saltík, Riško,

postrážia nám v dome všetko.

Keď otvoríš na domčeku dvere,

hneď počuješ, že sa v ňom niečo deje.

Samá vrava, krik a smiech,

pre človeka je to ako liek.

Môj domov je veselý,

presne pre mňa stvorený.

Barborka Blažeková, 5.A

Dedinka, ktorej sa žiadna nevyrovná

      Zuberec je krásny a som rada, že práve tu žijem, ale malinká dedinka, ukrytá medzi horami to je miesto, ktoré mám rada. Hovorím o Malom Borovom. Tu sa narodil môj dedko, žije tam prababka a teta Finka s ujom Paľom. Moja mamina tam prežila každú voľnú chvíľu, všetky prázdniny. Keď mala nás, čaro tohto miesta ukázala aj nám.

     Toto miesto je čarovné, také rozprávkové. Celou dedinou vedie veľký kopec, ktorý lemujú domčeky. Niektoré vyzerajú ako medovníkové chalúpky. Stále tu nájdeme panenskú prírodu. Tá dýcha čistotou. Ešte aj zvieratká v nej sú také iné, kamarátske. Borové je malebné v každom ročnom období, ale v zime je čarokrásne. Dedinka je prikrytá snehovou prikrývkou. Vyzerá ako veľká perina od babičky. Strechy domov zdobia cencúle. Tie nás priam lákajú, aby sme ich odtrhli a oblízali. Všetky okná vymaľuje snehová kráľovná ako obrázky. Za nimi možno vidieť ako starenka sedí pri svetle sviečky a modlí sa. Inde zas starček fajčí svoju fajku pri peci a vnúčatám rozpráva vianočné príbehy. Pri prechádzke Borovom máte pocit, že ste v rozprávke.

Aj čas tu plynie akosi inak. Pomalšie? Pokojnejšie? Proste inak. Ľudia sa nikde nenáhlia, poklebetia si pri plote či dobrom čaji. Vedia si pomôcť alebo sa len tak na seba usmiať. Ten pokoj sa tu dá dýchať. Možno sa zdá, že sa tu tento čas zastavil, ale myslím, že to len ľudia, ktorí si tu žijú, majú v živote iné hodnoty ako väčšina z nás. No bývať v takejto rozprávke je niekedy ťažké. Nemajú obchod a tak starenky musia  chodiť na nákupy do iných dedín. Aj lekárov majú ďaleko, sanitky sa do dediny v zime takmer nedostanú. Zdá sa vám to nemožné? Možno, ale viem, že ani jeden z obyvateľov by odtiaľto neodišiel. Nešli by bývať nikam inam, lebo len tu sa dá ešte zažiť zabíjačka s harmonikou, poďakovanie ľudí  za úrodu, kde si obyvatelia sami pripravia vystúpenie alebo ísť na omšu po úzkej cestičke, len pri svetle jagavých lampášov, či mať na omši štyroch ľudí.  Neviem, či by som si na takýto život zvykla. Ale viem, že sa vždy teším na návštevu na Malom Borovom. Dedinka je malá, chudobná na materiálne veci, za to bohatá na krásu prírody a veľké srdcia obyvateľov. Malé Borové je miesto, ktoré mám rada.

Zuzana Valeková, 6.A

Zuberec

            Medzi vrchmi Roháčov leží nádherná dedinka Zuberec. Niektoré domčeky, ktoré skrýva sú poznamenané mocným pánom Časom. No čoraz častejšie tu vyrastajú také uličky, kde vládne atmosféra modernej doby.

            Moja domovina ukrýva vo svojich útrobách mnoho krásnych miest a zákutí, ktoré so zatajeným dychom navštevujú nielen domáci, ale aj návštevníci iných krajín. Matka príroda na nich ukázala svoju moc. Ranné slnko rozlieva svoje lúče po majestátnych horách a hladí ľudí po tvári. Pri prechádzke lesom nám jemný vánok osvieži tvár a pohľad na zurčiaci potok pohladí dušu. Viacerí tu prežijú  nezabudnuteľné dobrodružstvá, ktoré uchovávajú vo svojich spomienkach celé roky.

            My si ani neuvedomujeme, aké veľké šťastie máme, že sme sa narodili v tejto nádhernej časti Slovenska. Veď stačí uprieť svoj pohľad von z okna a naša duša načerpá nové sily. Toto miesto je čarovné a moje srdce patrí iba jemu.

Zdenka Valeková, 6.B

Roháčske chodníky

         Za žltým poľom a temným lesom je malá zabudnutá cestička ,po ktorej iba lesné zajace skackajú. Každý, kto má to šťastie okúsiť ju, zbadá utešené stromčeky ,voňavým machom obrastené skaly a maličký bystrý potôčik.                                                                             .         

       Keď ten chodníček zmizne, v tráve medzi nezábudkami človek vojde do kráľovstva kvetov a zacíti jemnú, teplú vôňu ihličia. Je tu počuť ,ako rastú stromy a teplé lúče slnka sa vám vrývajú do kostí. Len strmý útes určuje hranice poznania. V hlbokej prepadline sú celé tisíce stromov , a predsa je každý iný jedinečný ,presne tak ako sú jedinečné snehové vločky , ktoré pomaly ,ale isto ,pokryjú celú krajinu.                                                                                              

     Keď v diaľke slnko usína a prenecháva kraľovanie nad oblohou mesiacu a nočné tvory vychádzajú z tmavých dier, je čas ísť domov. Nikdy neoľutujem, že som sa narodila v takej malebnej časti Slovenska.

Mária Pardeková, 6.A

Lán

        Na svete je množstvo miest ktoré sú krásne, ale je len jedno miesto, ktoré je môjmu srdcu veľmi blízke. Je ním kopec Lán.                                                                     

        Chodievam sa tam prechádzať s mojím psom. Tu sa viem odpútať od reality a preniesť sa do krás prírodnej  rozprávky. Je to môj malý súkromný raj na Zemi. Slovami sa ani nedá opísať všetko, čo sa tu nachádza. Človek tu musí prísť, aby pocítil čaro tohto miesta. Sú tu rôzne druhy zvierat.  Občas ich môžeme vidieť samé alebo v stádach vidieť bežať  po čerstvej rozvoniavajúcej tráve. Vietor pripomína pána dirigenta, ktorý riadi pohyb kvitnúcich rastlín, stromov a ony ho za to odmenia  nádhernou piesňou, ktorú  počuje jedine on. Vyníma sa tu tiež jeden strom, ktorý sa z kopca prizerá na dianie v našej  dedine.          

       Na tento čarovný kopec sa vždy  s radosťou vraciam a dúfam, že to tak ešte dlho zostane.

Zuzana Harmatová, 6.B

Predný Klin

            Predný Klin, nenápadný hrebeň končiaci na Redikálnom. Vedie po ňom niekoľko poľovníckych chodníkov, po ktorých sa túlam a obzerám stopy medveďa, rysa, niekedy opatrných vlkov. V okolí Predného Klina je šíra krása divej prírody.

            Rada tam chodím so svojím psom. Obdivujem to nekonečné ticho a krásnu prírodu. Na jar a v lete tu býva veselo, všade počuť vtáčí spev. Na jeseň tam chodíme zbierať huby a v noci počúvať ohlušujúci rev jeleňov. Na druhom konci lesa sa musíme dostať popri potoku na cestu. Nachádza sa tu miesto, odkiaľ vidno očarujúci vodopád. Fúkava tam divý vietor, ktorý nám často bráni ísť ďalej, ale aj napriek tomu sa dá prekonať. Zváľal tam už takmer staré stromy. Keď pokračujeme von z lesa, prechádzame cez čistinku, na ktorej niekedy prekvapíme jelenice alebo srnca. V prednom Kline sa dá stretnúť s veľkým množstvom zvieracích druhov.

            Do Predného Klina sa dostaneme okolo penziónu Pribiskô, pokračujeme popri chatkách asi dva kilometre hore dolinou. Je to moje najobľúbenejšie miesto, na ktoré by som nechcela nikdy zabudnúť.

Liliana Obrtáčová, 6.B

Môj domov

Domov je miesto, kde je otčina.

Domov je miesto kde, je milovaná rodina.

Domov je miesto pokoja,

všetky rany sa tu rýchlo zahoja.

Môj domov je dedinka pod horami,

môj domov najkrajší pod hviezdami.

Môj domov, krásne je v ňom každé ročné obdobie,

kto tu žije, ten to dobre vie.

Každý, kto do nej vstúpi,

na prvý pohľad sa do nej zaľúbi.

Tu každý nájde kúsok svojho pokoja

a pohľady na hory každého odzbroja.

Zuberec je plný krás,

do neho sa vždy rada vrátim zas.

Boh žehnaj tejto dedine,

nech pokoj a láska v nej nezhynie.

 Nina Jadrňáková, 9.A

Môj domov

Domov je pre mňa miestom,

v ktorom som si istá, kým som.

Miestom, kde cítim pochopenie

i mojej rodiny objímanie.

Práve mojím domovom

je skromná dedina s bohatým srdcom.

V nej slnko vychádza spoza majestátnych Roháčov,

ktoré sa pýšia svojou krásnou prírodou.

Hoci si kúsok sveta pozrieť ísť chcem,

na svoj domov nikdy nezanevriem.

Pretože práve tam moje srdce vzplanulo

i veľa nevyslovených snov si splnilo.

Pravý domov nie je o pohodlí či hojnosti

ale o hudbe sŕdc, čo náležia k sebe v skromnosti.

Za miesto, v ktorom počujem svoje srdce radosťou biť

i  za rodinu, ktorú mi život dal, mi zostáva len vďačiť.

Sára Urbanová, 9.A

Môj domov

Môj domov môže byť všade,

všade, kde je nálada a všetko beží rýchlejšie.

Domov je miesto, kde milujúci čaká,

práve sem ťa jeho láska zláka.

Ako hniezdo vábi slobodného vtáka,

cnie sa rodine po odchode svetáka.

Nekončiaci pocit bezpečia, čo darujú ľudia,

ľuďom, čo vo svete len bezcieľne blúdia.

Domov je ohňom, čo rozpáli chladné srdce,

tam, kde sršia city treskúce.

Človek, vedľa ktorého spávame

a strach pri jeho odchode mávame.

Tak čakáme, až sa vráti raz

a zažijeme zas ten krásny čas.

Moje miesto je tam, kde počujem jeho hlas,

pretože domov je v ľuďoch – domov je  v nás.

Ivana Anna Borsíková, 9.A

Domovina

 Možnosť dozvedieť sa, kde prameň pramení,

kráčať po chodníčkoch kamenných.

Poznávať krásy prírody,

mať dušu plnú pohody.

Hory a lúky sa do seba zlievajú,

človeku novú silu vlievajú.

Sneh o zem cinká ako rolnička

v najkrajšom kúte nášho Slovenska.

  Lucia Žuffová, 9.B

Domovina

Môj domov je tam,

kde je rodná dedina.

Neveľká je ona,

no pre mňa jediná.

Krásne sú tu dni,

tiché sú noci.

Keď zasvieti slnko,

srdce mi poskočí.

Hlboké lesy

a šíre lúky.

Jemný dážď z neba

ovlažuje ruky.

 Každý chce odchádzať,

 do mesta by šiel,

no až keď naspäť príde, zistí,

že domov je jeho cesty cieľ.

Človek mesta takúto krásu nevníma,

však môjmu srdcu najmilšia je moja rodná dedina - moja domovina.

Soňa Matláková,  9.B

ČAROVNÁ DEDINKA

   Jedna slovenská pesnička hovorí: „Rodný môj kraj zo všetkých najkrajší a môjmu srdcu najdrahší...“ A ja vám teraz napíšem prečo?

   Spolu s rodičmi a súrodencami bývam v nádhernej a turistami často navštevovanej dedinke Zuberec, ktorá sa nachádza na v minulosti „boľavej“ Orave a rozprestiera sa pod vysokými vrchmi Západných Tatier – pod Roháčmi. Toto položenie predurčuje, že v nej mám možnosť prežiť veľa krásnych dní počas celého roka.

V zime je Zuberec prikrytý mäkkou bielou snehovou perinou. Vtedy sa rada prejdem pomedzi vločkami pocukrované a primrznuté stromy. Sú to prechádzky ako z rozprávky. Na zasnežených kopcoch si vychutnávam zimné športy, hlavne lyžovanie a bežkovanie. Milujem korčuľovanie.

Jarná príroda dýcha zas životom. Na rozkvitnutých lúkach a pri pučiacich kríkoch stretávam usilovné včielky i mláďatká rôznych zvieratiek. Dedinkou preteká potok Studená, v ktorom je krištáľovo čistá voda  a jeho zurčanie je spevom pre moje uši.

Leto mi neponúka horúce počasie s kúpaním pri vode, ale slnkom zaliate horské chodníčky, predierajúce sa pomedzi zelenú kosodrevinu. Len ťažko opísať výhľady na majestátne štíty a modrú oblohu. Vtedy ma nič netrápi, moje vnútro je pohládzané nádherou a ja žasnem nad prácou Stvoriteľa. Jeseň, pani bohatá, oblieka sa dozlata. Ale u nás sa toho veľa neurodí,   len zdravá kapusta a zemiaky k tomu, ktoré si sami dopestujeme a potom ich radi chodíme zbierať. Taká malá rodinná zemiaková brigáda, to je paráda! Odmenou za tento nedostatok sú nám  plody, ktoré  nerastú všade – voňavé hríbiky, zdravé čučoriedky i brusnice. Tie nám mnohí závidia.

V doline  Brestovej rada navštevujem Múzeum oravskej dediny. Rozpráva  o živote našich predkov a ovieva ma teplom domova. Kúsok odtiaľ obdivujem podzemnú krásu v Brestovskej jaskyni. Kultúra v našej dedinke vôbec nezaostáva. Každoročne sa tu v prvý augustový víkend stretávajú medzinárodné tanečné skupiny na Podroháčskych folklórnych slávnostiach. Konajú sa u nás  i rôzne festivaly – guľášový, pivný i haluškový. Nechýbajú ani športové podujatia.

Žijú tu milí, srdeční, veselí a empatickí ľudia.

   Som veľmi šťastná, že som sa narodila práve tu. Nie každý má možnosť žiť v takom krásnom, príjemnom kraji s množstvom úžasných ľudí okolo seba. Už teraz viem, že vždy sa tu budem rada vracať, lebo takéto miesto pre mňa už nikde existovať nebude.

Miriam Šišková, 7.A

V SRDCI EURÓPY

            V srdci Európy, na severe Slovenska, na východe Oravy sa rozprestiera malebná dedinka Zuberec.  Výnimočná svojou jedinečnou krásou, prostredím, ktoré pripomína rozprávku. Dedinka pôsobí, akoby ju v náručí držali Roháče. Majestátne hory ,vďaka ktorým tu každoročne privítame nespočetné množstvo turistov.  Mojou najobľúbenejšou časťou je Roháčska dolina.

                         Dlhá, asfaltová cesta sa začína pri krásnom drevenom penzióne Šindľovec. Ďalej sa kľukatí cez les. Všade rozvoniava vôňa borovice, počuť bzukot včiel a príjemného vánku. Zlaté slnko úsmevom víta a šteklí líca. Cesta končí pri drevenej horami obklopenej Ťatliakovej chate. Za chatou sa rozprestiera nemalé jazierko. K jazierku vedie chodníček, po ktorom sa dá dostať aj k malému drevenému posedu. Na druhej strane chaty možno pozorovať majestátne Roháče. Na jar a v lete zelené na jeseň pestro sfarbené no a v zimu biele, podľa mňa najkrajšie. V zime je veľa chodníkov uzatvorených z bezpečnostným dôvodom, ale nejaké chodníky ostanú otvorené a vtedy sa naozaj Roháče oplatí navštíviť. Všade vládne pani Zima, ktorá svojou prikrývkou prikryje aj ten najviac skrytý kút. Nechá zamrznúť vodopády, jazerá, potoky a aj malé studničky. Popod biele stromy vidieť stopy lesnej zveri.

             No Roháče sú krásne stále. Sú zdrojom energie, rajom pokoja a vždy ponúknu niečo nové, nezabudnuteľné a krásne.      

Michaela Valeková, 7.A

Môj domov

      Domov je pre každého niekde inde, no pre každého to je to miesto, kde sa cíti dobre.

      Môj domov je Studená dolina, ktorá pre mňa znamená mnoho. Prenádherné Roháče, ktoré navštevujú ľudia z rôznych kútov sveta, krásne zvieratká, čo tam žijú, ranné mráziky, ktoré dokážu pretvoriť všetko pekné na ešte krajšie a najmä nádherné výhľady, ktoré sa stávajú pre ľudí pastvou pre oči. Majestátne dielo zvané Roháče si treba vážiť, ale taktiež ich netreba podceňovať. Keď sa ranný mrázik premení na krutý mráz, ktorý so svojím kamarátom vetrom spôsobí víchricu, vtedy je to na horách ťažké a veľmi nebezpečné. Avšak počas krásnych letných dní sú Roháče miestom, v ktorých mám útočisko – miesto, kde sa vždy rád vraciam. V Roháčoch sa nachádza veľa dolín, no práve tá moja, Studená dolina, v ktorej bývam, má veľmi pestrú flóru a faunu, ktorá očarí každého. Sú tu aj miesta, na ktoré vkročí ľudská noha len raz za čas. Práve tie mám ja najradšej. Tá nedotknuteľná príroda, kde vyspevujú vtáčiky a počuť šum potôčika.

       Som rád, že tu bývam, vyrastám. Som vďačný za ľudí, s ktorými tu žijem. Som šťastný, že toto miesto môžem nazývať svojím domovom.

     Martin Ondroš, 9.A

Potok Studená

Moja dedinka je čarovné miesto. Keď sa v lete prechádzam po chodníku, popri ktorom vedie potok Studená, cítim sa ako v rozprávke. Okolo rieky sa týčia krásne zelené stromy, ktoré sa nenápadne kolíšu v rytme piesne. Potôčik tajomne žblnká a čosi nám pri tom hovorí. Na nebi vidieť malé obláčiky, ktoré pripomínajú malé loďky v azúrovo modrom nebi. Okolo potôčika rastú malé kvietky, ktoré si šepkajú vo vetre tajomstvá. V potoku pláva nejedna rybka a hrá sa so svojimi sestričkami. Keď sa začne stmievať, príroda zrazu stíchne. Počuť iba jemný šum listov starej vŕby, ktorá tajomne šepká príbehy kvetom. Počuť aj malé cvrčky, ako sa v tráve snažia prekričať jeden druhého. Občas prefúkne teplý vánok a zohreje celé moje telo. Nie je až toľko veľa miest, na ktoré sa rada vraciam. Keď sa vrátim tu, cítim, že moje vnútro je naplnené radosťou a šťastím.

Vanesa Bernátová,7.A

Zuberec

            Moja teta precestovala kus sveta a tvrdí ,že Slovensko je najkrajšia krajina na svete. Starí rodičia tiež precestovali Slovensko krížom-krážom a zhodujú sa, že Zuberec je najkrajšie miesto na Slovensku. Ja som síce toľko veľa neprecestovala, ale verím, že je to pravda.

            Naša dedinka sa rozprestiera v objatí krásnych lesov, lúk a mohutných hôr – Roháčov. Jar je moje obľúbené ročné obdobie, snáď už len kvôli krásnych lúkam posiatych kvetmi rozmanitých druhov, by som sa do Zuberca zaľúbila. Sledovať oblohu a počúvať spievajúce hlasy vtáčikov, býva pre mňa doslova zážitok.

            K letu neodmysliteľne patria túry či iné letné športy. Vôňa plodov na stromoch a šum kryštálovo čistých potokov lahodí mojim zmyslom. Krásna je i jeseň, ktorá sa vždy oblieka do najkrajšieho šatu. Vzduch vonia sviežosťou a čistotou. Mám rada aj zuberskú zimu, ešte vždy vieme, čo je sneh. Na jar či v lete, v jeseni či zime, mám rada prechádzky Zubercom. Stretávam ľudí, ktorých tváre sú mi známe, prívetivé, v ich prítomnosti sa cítim bezpečne doma. 

            Ak je Slovensko najkrajšou krajinou a Zuberec nádherným kútom Slovenska, tak potom mi Zuberčania  sme najšťastnejší obyvatelia planéty. Žijeme na tom najmalebnejšom kúsku sveta.

Marína Majerčáková,7.A

Aj tento školský rok sa 2 žiaci druhého stupňa zapojili do matematickej súťaže  MAKS. Liliana Markiewicz
z 5. A počas celej súťaže nestratila ani jeden bod, čím získala titul MAKSIFRAJERKA.

Srdečne blahoželáme!

Július Lomenčík uvádza, že „povesť je nevyčerpateľnou studnicou rozvoja estetického vnímania, myslenia, reči, zdrojom poznávania charakterových vlastností žiakov.“

Žiaci 5. ročníka sa tento rok oboznámili s povesťou i komiksom.  Tak sme sa rozhodli ich spojiť a spracovali sme regionálnu povesť inak. Keďže komiks je obľúbeným žánrom medzi mládežou, takáto forma práce s textom je im bližšia. Žiakom sa aktivita páčila a podarilo sa im vytvoriť veľmi pekné komiksy.

Po návrate do školy sme si so šiestakmi doplnili vedomosti z moderného umenia 20. storočia a zoznámili sme sa s dielami patriacimi do oblasti kinetického umenia, umenia využívajúceho pohyb. Objekty sú uvádzané do pohybu skrytým mechanizmom (napr. elektromotor) alebo pôsobením vonkajších faktorov (prúd vzduchu, tlak vody, dotyk ruky). Žiaci tvorili vo dvojiciach objekty z kartónu podľa námetu z internetu.

Na základe rozhodnutia ministra školstva sa obnovuje s účinnosťou od 22.06.2020 vyučovanie pre žiakov 6. – 9. ročníka. Všetci žiaci, ktorí nastúpia do školy musia prvý deň predložiť písomné vyhlásenie o tom, že  neprejavujú príznaky prenosného ochorenia a nemajú nariadené karanténne opatrenie.

Písomné vyhlásenie zákonného zástupcu.doc

Vyučovanie pre žiakov 5.-9.ročníka bude prebiehať podľa rozvrhu 5 vyučovacích hodín a bude zamerané na záverečné zhodnotenie práce. Žiaci 1.- 4. ročníka budú mať naďalej 4 vyučovacie hodiny.

Režim a organizácia vyučovania od 22.júna 2020.JPG

Zrazu prišla chvíľa jediná,

nastala zvláštna hodina.

„Zajtra sa nejde do školy,“

tak zneli zvláštne slová,

hoc ešte nie sú prázdniny,

žiaľ prišla pliaga „nová.“

Médiá strašia všetkých nás,

že korona prišla na dlhý čas.

Ostaňte všetci svorne doma,

každý nám opakoval zas a znova.

Potešme deti výzvami,

nech sa neboja a tešia sa s nami.

Prvou výzvou bola Veľká noc,

obrázkov a výtvorov nám prišlo moc.

Výzva selfie sa deťom veľmi páčila,

nejedna tvárička sa každý deň fotila.

S jedlom sa dejú zázraky,

potvrdili to malí kuchári a kuchárky.

Kamienkov je v prírode veľa

a šikovné ruky z nich vytvorili diela.

Srdiečkom deti ďakovali zdravotníkom i maminkám,

vtedy určite nikto z nich nebol smutný ani sám.

V albumoch máme ukryté bohatstvá,

deti najkrajšie fotky z detstva posielali nám.

Príroda je plná krás,

deti o tom presviedčali nás.

Na záver to najlepšie a najkrajšie,

potvrdilo sa, že máme deti šikovné.

Naše výzvy mali veľký zmysel,

tešíme sa, že nám nápad vyšiel.

Ďakujeme deťom za ich priazeň

a všetkým želáme pevné zdravie.

Aby sme už nikdy nemuseli mať strach

a mohli vôkol úsmev rozdávať.

Ako sa hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré,“

nuž teda vážme si, že je nám dobre.

Vychovávateľky a asistentky ZŠ s MŠ

Do matematickej súťaže MAKSÍK sa v tomto školskom roku zapojilo 10 žiakov 2. až 4. ročníka. Maksikáčikovia riešili úlohy v piatich kolách a dnes boli všetci odmenení diplomami a vecnými cenami.

Titul "Najmúdrejší Maksáčik" získali:

Karolínka Bebejová  4.B 

Matúš Motyčák  2.B

Všetkým gratulujeme!

V súlade s Usmernením na hodnotenie žiakov základnej školy v čase mimoriadnej situácie, spôsobenej prerušením vyučovania v školách v školskom  roku 2019/2020 zo dňa 6. apríla 2020, ktoré vydal  Mgr. Branislav Gröhling minister školstva, vedy, výskumu a športu SR  Vám oznamujem, že v ZŠ s MŠ Zuberec nebudeme v druhom polroku školského roka 2019/2020 v záverečnom hodnotení klasifikovať tieto predmety:

1. Telesná a športová výchova
2. Náboženská výchova
3. Etická výchova
4. Výtvarná výchova
5. Hudobná výchova
6. Pracovné vyučovanie
7. Prvouka
8. Anglický jazyk v 1. a 2. ročníku
9. Technika
10. Regionálna výchova
11. Informatika
12. Občianska náuka
13. Praktická geografia
14. Regionálna geografia
15. Konverzácie z anglického jazyka
16. Nemecký jazyk

Pretože v čase prerušeného vyučovania sa neumožňujú naplniť ciele týchto predmetov kvalitnou a plnohodnotnou realizáciou, znamená to , že na koncoročnom vysvedčení  za II. polrok  školského roka  2019/2020 nebudú mať žiaci známku, ale hodnotenie, že daný predmet žiak absolvoval.

• V prvom ročníku sa v čase mimoriadnej situácie záverečné hodnotenie realizuje formou slovného hodnotenia.

• Klasifikované známkou v záverečnom hodnotení budú predmety:

2. ročník – SJL,MAT

3.a 4.roč. – SJL, MAT, ANJ, VLA, PDA

5. až 9.ročník – SJL, MAT, ANJ, GEG, FYZ, CHE, BIO, DEJ

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov získava učiteľ v čase prerušeného vyučovania v školách najmä z portfólií žiackych prác, konzultácií a rozhovormi so žiakmi, príp s rodičmi. Podkladmi na klasifikáciu na vysvedčení budú známky a hodnotenie, ktoré žiak získal v 2. polroku do 13. marca,  projekty, riešenia komplexných úloh, samostatné praktické práce spracované žiakmi počas domácej prípravy s prihliadnutím na individuálne podmienky .

V čase mimoriadnej situácie je vo výnimočných prípadoch možné určiť pred postupom do vyššieho ročníka preskúšanie u tých žiakov 2. stupňa ZŠ, ktorí zo subjektívnych príčin neplnili požiadavky vyučovania na diaľku a dosiahli neuspokojivé výsledky za obdobie pred prerušením vyučovania. Preskúšanie je možné najskôr dva mesiace po obnovení vyučovania v školách alebo do 31.8.2020. O preskúšaní žiaka rozhoduje pedagogická rada.

• Priebežné hodnotenie  sa počas prerušeného vyučovania v školách nerealizuje formou klasifikácie.

O spôsobe hodnotenia som rozhodol po schválení pedagogickou radou školy ( elektronicky - per rollam) v dňoch 16. a 17.4.2020.

v Zuberci dňa 20. apríla 2020
Mgr. Miroslav Kováľ,
riaditeľ školy
 

Korona

Korona to je zlý vírus,

u ľudí má veľké mínus.

Bolo treba zbrzdiť ľudí,

nech sa každý z nás zobudí.

Dlho bola tu zlá doba,

prevládala ľudská zloba.

Ľudia viacej spokorneli,

nad sebou sa zamysleli.

Planétu si nevážime,

trochu život spomalíme.

Bolo treba ľudstvu stopku,

nenecháme buchnúť sopku.

Trávime čas iba doma,

zavretá je už aj škola.

Online sa len učíme,

na učiteľov bzučíme.

Že už máme toho veľa,

lezie nám na nervy karanténa.

V piatok večer na učenie kašleme,

na online koncerty zabávať sa ideme.

Anetka Dudášová, 9.A

Korona

Svet sa zastavil, všetko utíchlo,

všetci sme doma a čas nejde rýchlo.

Naša ZEM nám dáva lekciu,

že by sme mali viac chrániť ju.

Správať sa tak, ako sa patrí,

nerobiť zlobu medzi ľuďmi.

Lekári a sestričky,

chránia dospelých i detičky.

Veríme, že všetko dobre dopadne

a my sa zasa budeme usmievať nápadne.

Zuzka Valeková, 9.A

Môj pobyt doma

Určite sme viacerí zistili rýchlo,

že nemať dosť kontaktu s priateľmi je peklo.

Vidieť stále len tie isté tváre,

nuž všetky veľké izby sa zrazu zdajú akési malé.

Nikdy by som si ani nepomyslela,

že mi bude chýbať školská atmosféra.

Prísne aj vysmiate učiteľky,

i tie, ktoré baví písať poznámky.

A namiesto maminho: „Zas si sa naháňala v škole?“

Začalo moje: „Zas sa musím naháňať s vysávačom po dome?“

No musím povedať, že práve toto nás nenaučilo,

že dobrých ľudí na Slovensku nie je málo.

Sára Urbanová, 9.A

Čo mi vzala a dala korona

            Za pár týždňov sme sa na naše životy začali pozerať úplne  inými očami. Prvé dni sme sa všetci tešili, že si konečne oddýchneme na niekoľko dní od školy. Avšak z dvoch týždňov sa stali mesiace. Zrušilo sa vyučovanie, bohoslužby, kiná a divadlá.
            Keď začali umierať ľudia po celom svete, bolo to veľmi vážne, každý mal strach, pretože sme nevedeli, čo sa bude diať. Mnohí uvažovali nad tým, či dokážu uživiť rodinu, alebo si udržať miesto v zamestnaní .
            Aj pohľad von z okna bol smutný. Nikde ani živej duše. Niektorí ľudia sa báli aj vyjsť von, no aj v takejto situácii sa našli takí, čo sa hrali na hrdinov a ohrozovali životy druhých.    Zrazu sa hrdinami pre všetkých stali lekári, sestričky, predavačky, policajti. Ľudia, ktorí obetovali vlastný život a starali sa o tých, ktorí ich pomoc najviac potrebovali. Možno až vtedy sme si začali uvedomovať, aká je ich práca dôležitá.  Po pár týždňoch nám chýbali veci a činnosti, ktoré sme predtým robili každý deň – boli pre nás samozrejmosťou. Naša planéta sa rozhodla dať nám stopku. Spomalila náš rýchly a bezohľadný život. Očistilo sa ovzdušie a veľa z nás si uvedomilo, ako nám tieto bežné veci chýbajú. Ako veľmi sme práve vtedy chceli objať starkých, vidieť kamarátov, ísť sa len tak prejsť po ulici bez rúška. Korona síce doniesla veľa zlého, ale ako sa hovorí :,,Všetko zlé je na niečo dobré.” Možno sme práve toto potrebovali, zastaviť sa a uvedomiť si, aký krásny a vzácny je život a ako veľmi potrebujeme ľudí, ktorých máme radi.

Aďka Harmatová, 9.A

( Rozprávanie s prvkami priamej reči)

      Ráno vstanem a hodím pokec s vankúšom, ktorý sa na mňa len priblblo usmieva. Po nepríčetnom vystávaní pred skriňou si konečne vyberiem oblečenie, s ktorým som aspoň trochu spokojná.

    Keď sa konečne zvlečiem až do obývačky, privíta ma mamin maximálne „prívetivý“ hlas: „Dobré ráno, Šípková Ruženka, dosť, že si vstala. Mazaj si robiť úlohy!“ Keď sa s námahou dostanem k počítaču a zapnem ho, prajem si, aby som ho nikdy nezapla. Správy sa na mňa valia zo všetkých strán. „To nie je pravda,“ vzdychnem si. Pohľadám zošity, perá a začnem, iného východiska niet. Po úmornom učení mám konečne „fairont.“ Aspoň to si prvé dve minúty voľna myslím. Potom si mamina nájde nejakú životne dôležitú činnosť, ktorú treba urobiť. Po tejto drine ma vždy premôže hlad, a tak idem vykonať inventúru našej chladničky a užívam si chvíle voľna pri telke.

    Večer si dám sprchu, ľahnem si do pohodlnej  postele a začítam sa do mojej obľúbenej knihy a potom... pokračujem v sne do fascinujúcej krajiny zázrakov.

                                                                                                    Zdenka Valeková, 6.B

    Je krásne ráno a ja sa pomaličky, pokojne zobúdzam. No! Kiežby moje ráno vyzeralo takto.

    Je  upršané ráno, keď do izby vojde mamina a povie tú zlú vetu: „Zuzka, vstávaj, o  chvíľu máš on-line hodinu!“ Táto veta má prebudí rýchlo, stresovo. Jesť už nestíham, rýchlo si umyjem zuby, oblečiem sa, bežím dolu, rovno sa pripájam na on-line hodinu, ktorá začína vetou: „Dobré ráno,“ a končí o 40 minút vetou: „Dovidenia a prajem ešte pekný deň!“ Po hodine sa idem najesť a upratovať. Moc sa mi nechce, a tak ma mamina povzbudzuje slovami: „Zuzka poď, poď, o  chvíľu to máme hotové.“ Lenže po tej akože chvíli prichádza učenie. Toľko úloh nám nedávajú ani v škole, ale to nevadí. Keď sa poučím, prichádza na rad môj najlepší kamarát - mobilný telefón. Pozerám si rôzne videá alebo odpisujem spolužiakom, ktorí si pýtajú domáce úlohy. Po hodinovom gemblení sa idem prejsť. Počas prechádzky často  premýšľam nad nečakanou situáciou, do ktorej sme sa dostali. Keď prídem domov, buď sa zase učím alebo sa hrám na mobile. Potom počujem známu vetu: „Zuzka, poď sa sprchovať!.“ Po sprchovaní si ešte chvíľu čítam.

     Zaspávam s pocitom, že zajtra ma zasa čaká deň, plný zadaných úloh, ktoré musím splniť.  Veď ako inak. Hlavne, že sme všetci zdraví!

                                                         Zuzana Valeková, 6.A

      Najskôr som sa potešil, lebo sa mi nechcelo chodiť do školy. Pomyslel som si: „Super, konečne nečakané prázdniny!“

      Ale teraz, keď tu sedím a píšem toto rozprávanie, v ktorom nesmú chýbať prvky priamej reči, tak by som už išiel aj do školy. Zo začiatku som sa radoval, že konečne budem mať veľa času a budem môcť byť dlho vonku. Moje plány najskôr  narušila  2-týždňová karanténa a rúška. Už počas nej  som sa začal nudiť a trávil som veľa času na počítači, takže som neustále počúval: „Maroš, poď už vonku, neseď pri tom počítači!“ Tie dva  mesiace ma začali pomaly ubíjať, každý deň viac a viac úloh, nevedel som, čo robiť skôr. „Maroš urob si hento, urob si tamto,“ pripomínala mama. Jednoducho samé úlohy. Začali sme mávať on-line hodiny. Najskôr som sa z toho tešil, lebo som nemusel robiť úlohy z tej hodiny, ktorú sme mali, ale potom to začala byť otrava. Teraz sa situácia už zlepšila, všetci sú spokojnejší a istejší. Konečne nie sú povinné rúška na ulici. 

      Vypadá to tak, že sa aj druhý stupeň vráti do škôl.

                                                                                            Maroš Škerda, 6.A

Korona sen

    Jeden  spisovateľ raz napísal román “dva roky prázdnin“, takéto dlhé prázdniny by chceli asi všetky deti na svete. Tento sen sa nám celkom nesplnil, nie sme uväznení na opustenom ostrove, ale sme zavretí vo svojich domoch  a je to na oveľa kratšiu dobu – štyri mesiace. Ale aj tak to stojí za ten sen, ktorý som nazvala - korona sen.

     Je to úžasný pocit - vstávať ráno, teda skoro na obed, urobiť si úlohy a on-line hodiny a potom zase len tak lážo-plážo, užívať si domov s mobilom v ruke  a zase v posteli. Rodičia si idú vykričať hlasivky:  „Učíš sa? Hej, hej, učím-učím!“ A ja namiesto toho volám s kamoškou, ktorá mi rozpráva nové a nové pikošky alebo pozerám film. Mamina je spokojná, že sa učím, horšie je to však vtedy, keď mi v žiackej pribudne nejaké nelichotivé slovné hodnotenie. Potom už len rodičia vzdychajú: „Och, nech už je tá škola, tie školské povinnosti, veď tie deti nič nebudú vedieť!“

     V telke každý deň ukazujú počet nakazených a vyzerá to tak, že do školy pôjdeme až v septembri, takže máme dosť dlhú dobu na leňošenie.               

                                                                                                   Adela Šimičáková, 6.B

     Nečakaná karanténa sa  dotkla každého z nás. No ja si myslím, že sa to dá zvládnuť, pretože v tejto modernej dobe máme veľa možností, ako sa zabaviť.

       Existujú rôzne druhy elektroniky, napr. mobily, počítače, televízory. A keďže máme túto elektroniku, tak nám učitelia posielajú aj úlohy, čo mi vôbec neprekáža, lebo sa aspoň trochu zabavím a skrátim si deň. Vlastne učením začína každý môj deň. Hneď ako sa ráno naraňajkujem, mamina mi povie: „Zuzka, choď si urobiť úlohy!“ Trápim sa s nimi skoro doobeda, niekedy máme aj on-line hodinu. Potom idem dolu, lebo ma mamina zavolá na obed. Po obede sa jej spýtam: „Mami, netreba ti s niečím pomôcť?“ Zvyčajne povie, že nie, takže idem do izby a tam som na notebooku. Tak raz do týždňa mi napíše kamarátka, či sa nepôjdeme prejsť. Vezmem si rúško a ona ma už čaká pred dverami. Ak je karanténa jediný možný spôsob, ako zastaviť šírenie koronavírusu, tak je to to najlepšie, čo sa nám mohlo aktuálne stať.

      No hlavne by sme mali byť všetci vďační doktorom, sestričkám, vojakom a ďalším, ktorí robia všetko preto, aby zastavili jeho šírenie.                                                                                  

 Zuzana Harmatová, 6.B

      Každé ráno cez karanténu si môžem pospať o niečo dlhšie, ako keď chodievame do školy. Občas sa mi zdá, že každý deň v karanténe je rovnaký.

      Netreba však zabúdať na domáce vyučovanie, ktoré sa u mňa začína o 08:00 a končí o 12:00. Často mi rodičia hovoria: ,,Sprav to hneď, neodkladaj to!" Najviac úloh nám posielajú z matematiky alebo slovenčiny. Angličtinu zvládam hravo, lebo mi s ňou rada pomôže mamina. Ocino sa zas vyzná v matematike, ale väčšinu času sa učím sama. Po učení si zvyknem pozrieť nejaký film a potom sú na rade povinnosti okolo domu. Niekedy idem vonku s mojím psíkom Maxom. Keď mi zostane čas, tak chodím s kamarátmi vonku či už sa niekam prejsť alebo sa len porozprávať. Večer si rada prečítam knihu, ale najradšej mám telefonáty s kamarátmi, ktorí nemôžu chodiť vonku alebo bývajú ďaleko. Rodičia  sú z toho nervózni a hovoria mi: ,,Skoro stále si na tom telefóne, odlož ho!"

      Vhupli sme do on-line doby, a tak počas týchto nečakaných prázdnin väčšina z nás využíva aj takéto komunikačné prostriedky.

                                                                                                       Vanda Barancová, 6.B

       Nečakaným prázdninám som sa celkom potešil. Myslel som, že budeme mať chvíľku voľna.

     Zo začiatku som ani zadané úlohy nerobil poctivo. Zrazu ale prišla mama a povedala: "Idem kontrolovať úlohy, čo máte mať hotové!" A bolo po prázdninách. Všetko som musel dorobiť. Mama s otcom kontrolovali jednu úlohu za druhou. Neskôr sa začali aj onli-ne hodiny, pribudli aj testy cez ALF, ktoré nedopadli, ako som si predstavoval. Mamina mi povedala: „Prečo si sa to nenaučil? Stále rozmýšľaš len nad počítačom. Teraz sa snažím robiť a plniť úlohy pravidelne, a tak sa mi to už nezdá také náročné.

      Rád by som bol, keby už karanténa skončila a ja by som sa mohol stretávať s kamarátmi v škole aj vonku.                                                                                                                                                                                                       Matúš Šroba, 6.B

      Jedného marcového dňa sme sa dozvedeli, že sa prerušuje vyučovanie kvôli celosvetovej pandémii nového korona vírusu, a tak sme si museli zvyknúť  na úplne iný režim, život, karanténu. 

      Moje dni počas nečakaných prázdnin sú úplne iné ako tie, na ktoré som bola zvyknutá. Nechodím do školy, nestretávam sa s kamarátmi a viacej času trávim s rodinou. Každé ráno sa budím s pocitom, že som zase zaspala na on-line hodinu... Fúúú, ešteže je to len pocit! Takže, ešte sa rýchlo naraňajkovať, čaj dopíjam už cez on-line hodinu. Po vyučovaní už na mňa kričí sestra z vedľajšej izby: „Zuzana, o 10 minút sa mi začína  hodina, prines mi počítač! “ Po on-line hodine si idem urobiť ostatné úlohy, doobedie trávim učením. Keď mám úlohy spravené, chcem si chvíľu oddýchnuť a idem sa pozrieť, čo dávajú v televízii. Keďže sa Bella (to je môj pes) pýta vonku, nezostáva mi nič iné či sa mi chce alebo nechce, musím  s ňou ísť (áno, aj keď prší, sneží, fúka, hrmí... ). Mamina nám každý večer hovorí: „Baby, choďte už spať, ráno nevstanete na on-line hodinu!.“ My ju ukľudňujeme: „Ale nestresuj, veď vždy vstaneme.“ Potom už zvyšný večer iba  pozerám seriály alebo filmy.

      A takto nejako vyzerajú moje dni v karanténe. Už sa teším, keď sa to skončí a zase sa vrátime do klasického životného stereotypu.

                                                                                                                      Zuzana Šišková, 6.B

      Jedného dňa som sledoval večerné správy v televízore, že sa v jednom čínskom mestečku našiel nový vírus, ktorý je nebezpečný. Povedal som si: „Však je to tááák ďaleko. Ako by sa k nám na Slovensko taký maličký dostal?“

      No a čuduj sa svete, on prišiel. A začala sa nám karanténa. Ostali sme doma. „Juchuchú!“ Niektorí sme boli  radi. Pod dlhšom čase nás to však  začalo nudiť. Nikto nepočítal s domácim vyučovaním. Ráno oco a mama odchádzajú do práce a ja so sestrou ostávame  doma, akože študovať. Mama mi vždy prízvukuje, čo si mám  pozrieť, urobiť, poslať učiteľom, a ja na to: „Jasné, mami, samozrejme, všetko urobím, len si spokojne choď pracovať.“ Len čo mama vytiahla päty z domu, už som držal ovládač v rukách a moje vyučovanie začalo prebiehať na Xboxe. Mama v práci spokojná, ako študujem a ja doma spokojný, ako klamem. Takto to parádne premyslene fungovalo pár dní. Keby sa nevyskytla rýchla spätná reakcia od triednej. V okamihu sa môj geniálny plán rozplynul. Sklopil som uši, mame sľúbil hory-doly.

„Chcem ísť už do reálnej školy!!!“ opakujem neustále dookola.

                                                                                                              Tadeáš Sroka, VI.A

Milé deti, 

k vášmu sviatku vám želáme zdravie, plno radosti, šťastný úsmev a veľa veselých dní.

Učitelia a zamestnanci školy.

Ministerstvo školstva umožňuje od 1. 6. 2020 zriaďovateľom otvorenie 1. až 5. ročníka základných škôl a školských klubov detí. Na základe rozhodnutia ministra a zriaďovateľa našej základnej školy, vzhľadom na dobré miestne podmienky (vývoj šírenia nákazy COVID-19), ale aj vzhľadom na personálne, materiálne a priestorové možnosti je vyučovanie v našej základnej škole umožnené pre 1. až 5. ročník v nasledovnom režime.

Vyučovací proces

• Obsah a forma všetkých vzdelávacích činností bude realizovaná tak, aby boli zaistené hygienicko-epidemiologické opatrenia. V škole bude pravidelne prebiehať dezinfekcia  priestorov školy. Škola zabezpečí dostatok dezinfekčných prostriedkov pre osobnú hygienu a dezinfekciu v triedach, sociálnych zariadeniach a v školskej jedálni, zásobníkov na papierové utierky a papierových utierok do tried.
• Škola bude ráno otvorená v čase od 7:15 do 7:30, následne sa škola uzamkne. Pri vstupe žiaka do školy bude prebiehať každodenný ranný zdravotný filter, kedy mu bude zmeraná teplota bezdotykovým teplomerom a zrealizovaná dezinfekcia rúk dezinfekčným prostriedkom.
• Vyučovanie bude prebiehať formou blokového vyučovania. Blokové vyučovanie bude realizované v triede a za vhodného počasia aj pobytom vonku.
• Prestávky v rámci vyučovania budú odstupňované tak, aby nedošlo k stretávaniu sa žiakov rôznych tried naraz počas prestávky na chodbách a sociálnych zariadeniach.
• Vyučovanie v triede bude bez rúška, po odchode z triedy na chodbu alebo von bude musieť mať žiak rúško. Dohliadať na to bude pedagogický zamestnanec, ktorý je s triedou počas vyučovania aj prestávok a v súlade s aktuálnymi hygienicko- epidemiologickými nariadeniami a podľa svojho uváženia a možností zabezpečí rozstupy medzi žiakmi pri výchovno-vzdelávacom procese.
• Počas vyučovania bude budova školy uzamknutá, aby nedochádzalo k vstupu nepovolaným osobám a prenosu možnej nákazy. Pri príchode a odchode žiakov zo školy nebude ani rodičom umožnené vstupovať do priestorov budovy školy.

Stravovanie v školskej jedálni

• V prípade záujmu o stravovanie v školskej jedálni budú žiaci automaticky prihlásení na stravovanie. Následné odhlasovanie zo stravy si zabezpečuje rodič sám cez Edupage.
• Stravu vydá personál spolu s čistým príborom. Žiaci si nebudú sami jedlo a pitie odkladať a neberú si ani príbory. Celé jedlo im bude vydané.
• Žiaci budú prichádzať do jedálne s dozorom a presne stanovenom harmonograme, aby nedochádzalo k hromadeniu osôb v priestoroch jedálne.
• Pri príprave jedál a pri vydávaní jedál budú dodržiavané potrebné hygienické pravidlá.

Školský klub detí

• Fungovanie ŠKD bude prebiehať v menších skupinách od 11:00 do 15:30 s rešpektovaním počtu žiakov v skupine, ktorý je uvedený v rozhodnutí ministra, t. j. najviac 20 žiakov. Podľa záujmu o umiestnenie detí v ŠKD budú vytvorené stále skupiny. 
• Klubové skupiny sú vytvorené podľa tried a ostávajú vo svojej  triede, v ktorej prebiehalo vyučovanie do skončenia ŠKD. Za priaznivého počasia vonku.

Povinnosti pre zákonných zástupcov

• Zákonný zástupca zabezpečí, aby žiaci, s cieľom ochrany pred komunitným šírením ochorenia COVID 19 v základnej škole, prichádzali a odchádzali len s osobami, ktoré žijú so žiakom v spoločnej domácnosti.
• Zabezpečí pre svoje dieťa každý deň dve rúška a papierové jednorazové vreckovky.
• Dodržiava pokyny riaditeľa školy, ktoré upravujú podmienky prevádzky konkrétnej základnej školy do konca školského roku 2019/2020.
• Predkladá pri prvom nástupe žiaka do základnej školy, alebo po každom prerušení dochádzky žiaka do základnej školy v trvaní viac ako tri dni písomné vyhlásenie o tom, že žiak neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie. Písomné vyhlásenie bude podľa zisteného záujmu posielané cez Edupage na vyplnenie a podpísanie zákonným zástupcom.
• V prípade, že u dieťaťa je podozrenie alebo potvrdené ochorenie na COVID 19, bezodkladne o tejto situácii informuje príslušného vyučujúceho a riaditeľa školy.
• Povinnosťou zákonného zástupcu je aj bezodkladne nahlásenie karantény, ak bola dieťaťu nariadená lekárom všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo miestne príslušným regionálnym hygienikom. Za týchto podmienok je dieťa zo školy vylúčené.

Pri podozrení na ochorenie

• Nikto s príznakmi infekcie dýchacích ciest, ktoré by mohli zodpovedať známym príznakom COVID 19 (zvýšená telesná teplota, kašeľ, zvracanie, kožná vyrážka, hnačky, náhla strata chuti a čuchu, iný príznak akútnej infekcie dýchacích ciest) nesmie vstúpiť do priestorov základnej školy.
• Ak žiak v priebehu dňa vykazuje niektorý z možných príznakov COVID19, bude umiestnený ho do samostatnej miestnosti a škola bude kontaktovať zákonných zástupcov, ktorí ho bezodkladne vyzdvihnú. O podozrení na nákazu COVID – 19 základná škola informuje príslušný RÚVZ tak, ako je to v prípade iných infekčných ochorení.
• Ak sa u zamestnanca základnej školy objavia príznaky nákazy COVID 19 v priebehu jeho pracovného dňa, bezodkladne o tom informuje riaditeľa školy a opustí školu v najkratšom možnom čase s použitím rúška.
• Pri potvrdení ochorenia bude  škola postupovať podľa usmernenia miestne príslušného RÚVZ.

Žiaci 1.až 5. ročníka, ktorí nenastúpia do školy sa budú naďalej vzdelávať dištančnou formou, zadávaním úloh cez Edupage.

V prípade ďalších usmernení z Ministerstva školstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Vás budeme cez stránku školy informovať.

Mgr. Miroslav Kováľ

riaditeľ školy

Písomné vyhlásenie zákonného zástupcu.doc

Tak a prišiel vzácny koniec, posledná výzva vaša.

Na konci všetkého zvoní zvonec a vás, ktorí ste sa zapájali, vďaka naša.

Ďakujeme vám za priazeň, kamaráti naši milí,

nezabudneme ani na jeden deň, keď ste sa tak veľmi snažili.

Vaše dielka a fotky sú krásne, tešíme sa z každej z nich.

Už nech prídu tie chvíle vzácne, keď budeme môcť sa z nich potešiť.

Tak vidíme sa v školskom klube, veď vari už len dobre bude.

Vychovávateľky a asistentky vám pripravia zábavu, aby sme všetci mali dobrú náladu.