Ako blesk z jasného neba nastala chvíľa, o ktorej sa mi ani nesnívalo. Z jedného dňa na druhý nám v škole zrušili vyučovanie. Dôvod – karanténa. Tak sa môj stereotypný režim bežného života musel poukladať trochu inak.
Ráno si môžem o niečo dlhšie pospať, pretože vyučovanie sa mi začína neskôr ,a to v pohodlí domova. Vstanem, upravím si posteľ a moje prvé kroky smerujú do kúpeľne. Keď som upravená, pripravím si chutné raňajky. Po nich zapínam počítač a začína sa moja internetová škola. Učeniu sa venujem približne 2 hodiny - niekedy dlhšie, inokedy kratšie, podľa množstva zadaných úloh. Ako prvé si pozriem všetko, čo sa mám naučiť. Potom postupne počítam príklady z matematiky, čítam ukážky z literatúry, prepisujem poznámky z rôznych predmetov, doplňujem pracovné listy a robím „alf“ testy. Keď mám všetko hotové, tak vypracované úlohy odosielam späť pani učiteľkám. Urobím si prestávku, cez ktorú bežím za svojím psíkom Buddym. Keď sa trochu ponaháňame, vyhladnem a idem sa naobedovať. Po dobrom obede relaxujem pri filme, zaujímavej knižke alebo hrám spoločenské hry so sestrou. Po krátkom oddychu si zoberiem písanky s novými poznámkami, ktoré sa naučím. Ak je pekný slnečný deň, tak sa rada poprechádzam alebo preveziem na bicykli. Milujem prírodu, pretože to tam krásne vonia a zbieram bylinky na lahodný a zdravý čajík. Po príchode domov si dám ľahkú večeru. Neskôr si pozriem krátky seriál a zasurfujem na mobile. Snažím sa na ňom byť čo najmenej. A hneď je večer, ktorý končím v kúpeľni večernou hygienou. Pomodlím sa a idem spať, nemôžem zabudnúť zaželať ,,dobrú noc“ a dať krížik na čelo svojim blízkym.
V tieto karanténne dni trávim viac času s rodinou, ale chýbajú mi priatelia, s ktorými sa nemôžem stretávať. Súčasťou každodenného života sa mi stalo rúško a dezinfekčný roztok. Pevne verím, že sa to už čoskoro skončí a s radosťou pobežím do školy! Všetko zlé je na niečo dobré a len na nás záleží, či si vieme vždy nájsť niečo pekné, z čoho sa môžeme tešiť. To je základ šťastného života.
PS: Dúfam, že aj vy trávite karanténu príjemne ako ja!
Miriam Šišková,7.A
Ráno vstávam spolu so štebotom vtáčat. Pomaly otváram oči, sadnem si na posteľ a ponaťahujem sa, aby som deň začala sviežo. Po rannej „rozcvičke“ idem vykonať hygienu a úpravu vlasov. Vlasy si mi upravovať veľmi netreba, pretože sa v noci veľmi nevrtím...... Ach, kiežby moje rána vyzerali takto. Realita je totiž taká, že nevstávam spolu so štebotom vtáčat, ale s krikom malých sestier, ktoré sa v jednom kole škriepia. Takže je to prudké zobudenie s myšlienkami o tom, ako ich raz vyhodím z domu. Moje vlasy každé ráno vypadajú, akoby prežili tretiu svetovú, radšej si ich zapnem do vrkoča. Umyjem si zuby, prezlečiem sa a moje kroky nasmerujem rovno na raňajky. Väčšinou raňajkujem čokoládové guličky s mliekom. Po raňajkách otvorím na počítači edupage a začnem sa učiť. Kým sa doučím je už obed, takže sa opäť presuniem do kuchyne. Keď doobedujem, pomôžem mamine s riadom. Nasleduje tzv. ničnerobenie (moja obľúbená činnosť). Neskôr von navštívim slniečko a potom znova, až do večera vykonávam svoju obľúbenú činnosť.
Michaela Valeková, 7.A
Každé ráno v pracovný deň mám budíček o 8:00. Naraňajkujem sa, oblečiem sa a pozriem si, čo mám dnes poslať do školy. Dostávame veľa úloh, a to hlavne z matematiky a angličtiny. Učivo z dejepisu a slovenčiny zvládam lepšie ako v škole, pretože mi s ním pomáha mamina a môj brat Samuel. Ak nerozumiem niečomu z matematiky, pomôže mi ocino. Po obede sa idem vyvetrať na bicykel, zakopať si alebo sa hrám s mladším bratom na dvore. Večer, keď už mám väčšinou voľno, zahrám si na elektrickej gitare. Povinnú večierku mám o 9:30. Cez víkend si môžem pospať dlhšie. Vtedy pomáham ocinovi a bratovi robiť poriadky okolo domu. Každú sobotu si všetci spolu zahráme nejakú spoločenskú hru. Ale aj tak sa už teším do školy, pretože mi už chýbajú moji kamaráti.
Matej Ťapák, 7.A
Dni v karanténe prežívam takmer rovnako. Všetky dni sú podobné a ja neviem ,čo robiť. Väčšinou sa od 10:00 učím do 13:00 alebo 14:00 hod. Potom sa idem naobedovať a ak je pekné počasie, idem von. Nerobím nič zaujímavé. Začala som si písať denník, lebo sa cítim celkom osamelá. V škole som bola stále obklopená kamarátmi a teraz som stále doma a každý si hľadí svoje. Občas to vedie až do depresie. Niekedy som naozaj zúfala, vtedy sa väčšinou zavriem do izby a premýšľam alebo si čítam knihu. Snažím sa zabíjať čas aspoň trochu užitočne. Čítam knihy a píšem si denník. Do denníka si môžem písať všetko, čo si myslím a čo mám na srdci. Nebojím sa, že sa mi tam niekto pozrie, lebo si ho schovávam alebo nosím so sebou. Čiže toto cez karanténu robím ja. Nič zaujímavé, stále všetko dookola. No aspoň už mám nastavený nejaký režim dňa.
Zuzana Šimičáková, 7.A
Niekto by si mohol myslieť, že počas karantény sa budú školáci nudiť, ale vôbec to tak nie je. Doma mám plno aktivít a domácich prác, tak na nudu ani nepomyslím. S ocinom sme upravovali našu záhradu, vytrhávali sme burinu a sadili sme jahody a zeleninu. Potom sme si v záhrade spravili veľkú rodinnú opekačku, stavali sme pri tom aj našu trampolínu, na ktorej si denne nahrádzam hodiny telocviku. So sestrou sme poupratovali celý dom, poumývali sme okná a povysávali sme všetky izby. S maminou zase veľmi rada varím. Nové recepty si pozeráme na internete a naučila ma aj piecť skvelé koláče. Skoro každý deň sa chodím prejsť s mojím psíkom okolo dediny. Samozrejme, vždy si nezabudnem zobrať aj rúško. Tento čas v karanténe sa mi celkom páči, ale už sa aj teším do školy, na svojich spolužiakov a učiteľky.
Vanesa Bernátova, 7.A