Jar
Blíži sa k nám krásna pani,
kto ju vidí v kalendári?
Kto ju pozná, má ju rád,
pretože je farebná.
Tri písmenká v mene má,
po zime sa zobúdza.
Na lúke už rozruch máme,
kvietky mamke natrháme.
Včielky smelo poletujú,
čaro jari ukazujú.
A my deti tešíme sa
a hľadáme krásy lesa.
Noemi Anna Šuriňáková, 4.B
Moje jarné plány
Keď som ráno vstala,
praženicu som si nachystala.
Do kalendára som kukala
a od radosti híkala.
Prvý jarný deň,
to je môj splnený sen.
Lyže som na klinec zavesila
a bicykel pripravila.
S kamarátmi voláme,
zajtra o šiestej pri bráne!
Pripravte si batôžky,
zoberte slaninu a dva rožky.
Chalani vravia: „My nejdeme!“
Najprv vás na Veľkú noc oblejeme.
A tak miesto ohníka,
nastala medzi nami panika.
Natália Bábyová, 4.B
Príchod jari
Jar už klope na dvere,
poodmetá záveje.
Lastovičky príchod hlásia,
biele stromy sa im páčia.
Vyletia včielky usilovné,
sú pre nás veľmi užitočné.
A v potôčku kačičky,
spievajú si pesničky.
Snežienky sa chúlia v tráve,
lúče slnka sú im drahé.
Jar už vchádza do dverí,
slnko dušu zacelí.
Nela Pilárová, 5.A
Veľká noc
Sneh sa topí, slnko žiari,
Veľká noc je sviatok jari.
Deti zdobia kraslice,
upratujú pivnice.
Mamy pečú koláče,
chlapci pletú korbáče.
Dievčatá sa dohadujú,
kde sa dobre poskrývajú.
V komore ich nájdeme,
poriadne ich zlejeme.
Úsmevy im na tvári
teplé slnko vyčarí.
Sviatky jari krásne sú,
zážitky nám prinesú.
A po jari príde leto,
všetci tešíme sa na to.
Tibor Šenkár, 5.A
Veľká noc
Už v diaľke vyjú siví vlci,
blíži sa čaro Veľkej noci,
40 dní smútku zdobí predzvesť tohto sviatku,
a čím som staršia, trvá to chvíľu krátku.
Zeleným štvrtkom začína sa,
k prvej omši schyľuje sa.
Na druhý deň o tichosti,
Veľkým piatkom sa to uctí.
Pašie znejú svetom celým,
sobota sa farbí bielym.
A nedeľa nekonečná,
hovorí si veľkonočná.
V pondelok každý chlapec dievkam dopraje,
zdravie, šťastie a nech im len dobre je.
Vanesa Šveláňová, 7.A
Jar
(Umelecký opis)
Tak ako sa strieda deň s nocou, striedajú sa aj ročné obdobia. Po dlhej chladnej zime nám zaklopala na dvere jar so svojím čarom.
Jar je priateľkou našej prírody, všetkých lesov a záhrad. Svojim dychom prebúdza ľadovú krajinu a pomaly premieňa ľadové srdcia. Stromy zhadzujú zo seba ťažkú bielu perinu a obliekajú si čerstvé zelené šaty. Ligotavé zrkadlá sa pomaly strácajú. Slniečko svojimi lúčmi klope na okná a prebúdza všetkých zimných spáčov. Odomyká ústa potôčikom, aby nás tešili melódiou svojich vĺn. Aj vietor šantí a za spevu lietajúcich muzikantov, ktorí sa vracajú z teplých krajín, tancuje svoj valčík. Obloha je jasná, obláčiky ako chumáčiky vaty plávajú po oblohe ako po azúrovom mori. Zo zeme už vykúkajú poslovia jari. Snežienky ešte zamyslene hľadia do zeme, ale narcisy a tulipány sa už hrdo pýšia. Tisíce šafranov premenili lúky na fialový koberec. Jar je celá ako zo zlata. Žlté sú narcisy, púpavy i podbele. Popri každej kvetinke tancujú usilovné včielky a snažia sa priniesť prvé dúšky nektáru do svojich úľov. Žlté sú aj maličké kuriatka či húsatká, ktoré sa práve vyďobali z vajíčka a tenkým hláskom kričia: „Jar je už tu.“ Aj ľudia vychádzajú zo svojich príbytkov, aby sa na prechádzke lesom pokochali krásou prírody a dýchali čerstvú vôňu jari. K jari neodmysliteľne patrí aj obdobie Veľkej noci. Dievčatá pre svojich kúpačov maľujú vajíčka a chlapci zas z vŕbových prútov huncútsky pletú korbáče. Z príbytkov už len počuť výskot a krik dievčat, čo svedčí o tom, že na nich opäť nezostala ani nitka suchá.
Pani Jar ešte nemá na svojej palete dostatok farieb, ale už začína maľovať. Prináša do života ľudí radosť, smiech a dobrú náladu.
Andrea Hulejová, 7.A